BRATISLAVA. Aj Bratislavčania pokladajú svoje mesto za drahé a život v ňom za rýchly, nie však v takej miere, ako ľudia v regiónoch. Navyše si myslia, že Bratislava je aj príjemná. Ukázal to prieskum, ktorý na vzorke 1000 ľudí urobila agentúra TNS SK.
Kamil Charvát z agentúry hovorí, že ho neprekvapuje najmä fakt, že sa ľudia z regiónov zhodli s Bratislavčanmi, že hlavné mesto je drahé. Svedčí to o prioritách ľudí na Slovensku. „Otázka ceny vychádza z výskumov ako primárna takmer vždy. V tomto sa Bratislavčania nelíšia od zvyšku Slovenska.“
Bratislavčania svoje mesto nepokladajú za veľké. Sociologička Mária Strussová zo Slovenskej akadémie vied hovorí, že cezpoľným pripadá veľké, lebo pre Slovensko sú typické malé sídla. „Väčšie mestá sú len Košice a Bratislava.“
Takéto vnímanie môže súvisieť aj s tým, že ľudia z Bratislavy o niečo viac cestujú, a teda „majú častejší kontakt s väčšími mestami v zahraničí“.
Mladým sa páči
Rozdielny vzťah k Bratislave majú aj jej vlastní obyvatelia.
Mladým ľuďom od 15 do 17 rokov sa zdá rýchla, príjemná a moderná. Tridsiatnici jej pridelili prívlastky agresívna a úspešná. Päťdesiatnici ju označili za špinavú a drahú.
Strussová hovorí, že to súvisí so životnými cyklami a prioritami ľudí v rôznom veku. „Mladí ešte nemajú zodpovednosť, chodia do školy, sú pod ochranou rodičov.“
Tridsiatnici, ktorí sú najaktívnejšou skupinou, pracujú, musia uživiť rodinu a vnímajú podľa Strussovej silnú konkurenciu v meste.
Staršia generácia má menej peňazí a viac času, takže si všíma veci, ktoré mladším uniknú, napríklad aj špinavé okolie.
Lepšie vnímanie Bratislavy u mladých môže súvisieť aj s tým, že je to generácia, ktorá sa bezpochyby v Bratislave narodila, teda je to jej rodné mesto.
Pre mužov je Bratislava najmä rýchla, pre ženy drahá a príjemná. „Každý vníma mesto podľa toho, s čím najčastejšie prichádza do kontaktu. Ženy nakupujú, muži sa viac pohybujú po meste ako šoféri,“ hovorí Strussová.
Zneužíva regióny?
Tisícka respondentov mala v prieskume povedať aj to, s ktorým výrokom o Bratislave súhlasí.
Najviac oslovených si myslí, že hlavné mesto napreduje na úkor zvyšku Slovenska. Tesne nasledoval výrok, že Bratislava je hlavným mestom oprávnene a výrok, že Bratislava začína byť preplnená ľuďmi z ostatných regiónov Slovenska.
Strussová hovorí, že „úspech výroku o napredovaní na úkor ostatných súvisí aj s tým, že ho stále opakujú politici a médiá“. Situácia sa podľa nej v skutočnosti zlepšuje – Bratislava je nasýtená, investori idú do regiónov, pomohla aj decentralizácia verejnej správy.
Titul hlavného mesta prisúdili podľa nej ľudia mestu napriek tomu, že k nemu cítia zášť. „Slováci sme takí – keď je niekto veľký, vzhliadame k nemu a nemáme nič proti tomu, aby bol ešte väčším pánom.“
Nie je to veľká dedina
Charváta prekvapilo, že sa ľudia najmenej stotožnili s výrokom, že Bratislava je len veľká dedina.
„Domnieval som sa, že to môže byť spôsobené tým, že skutočný význam tohto bonmotu – teda, že každý každého pozná – poznajú len ľudia z Bratislavy, ale triedenia podľa krajov to nepotvrdili.“
Strussová hovorí, že výrok bol populárny v socializme, dnešná generácia ho už nepozná. „Slovensko bolo za socializmu rurálnou krajinou, politici presadzovali rýchlu urbanizáciu, ponúkali byty v mestách.“
Nepresadil sa ani názor, že Bratislavčania sú arogantní. Strussová hovorí, že bol populárny najmä v 90. rokoch, keď na Slovensku krachovali fabriky, no Bratislave sa darilo.
Odpovede sa len zanedbateľne líšili podľa regiónov. Medzi ľuďmi z Trenčianskeho kraja mierne prevládal názor, že Bratislava je preplnená ľuďmi z regiónov, v Žilinskom a Prešovskom kraji, že napreduje na úkor zvyšku krajiny, ostatné kraje si najmä myslia, že si zaslúži byť hlavným mestom.
Fakty o Bratislave
Nezamestnanosť:v Bratislavskom kraji je 4,3 percentná. Najvyššia na Slovensku je v Banskobystrickom kraji – 21,1 percenta.
Platy:Priemerný plat v Bratislavskom kraji je 24 860 korún, nasleduje Košický kraj (17 930 Sk).
Náklady na život: Ľudia v Bratislavskom kraji majú najvyššie výdavky na život, mesačne ich náklady na bývanie, vodu, elektrinu a plyn vyjdú na 10 514 korún, nasleduje Nitriansky kraj – 8689 korún a Košický – 8220 korún.
Firmy:V Bratislavskom kraji sídli 30,9 percenta podnikov, nasleduje Košický kraj (11,4 percenta).
Podnikatelia:V Bratislavskom kraji je 16,2 percenta všetkých fyzických osôb – podnikateľov. Nasleduje Žilinský kraj s 14,2 a Prešovský s 13,4 percenta.
Vybavenie domácností:Bratislavské domácnosti sú jedny z najlepšie vybavených, 41,4 percenta z nich má osobné auto (viac áut majú obyvatelia Trnavského kraja - 43,7 percenta) a 11,1 percenta má rekreačný domček (nasleduje Banskobystrický kraj so 7,2 percenta domácností).
Zdroj: Štatistický úrad
Kto žije v hlavnom meste
Bratislava do roku 1997 podľa demografky Danuše Jurčovej z Výskumného demografického centra rástla, potom však začala obyvateľov strácať pre nízky počet novorodencov a sťahovanie sa do okolitých obcí. Najrýchlejšie dnes rastú okresy v jej okolí – Senec, Malacky a Dunajská Streda.
„Vo verejnosti prevláda názor, že počet obyvateľov Bratislavy sa zvyšuje pre vysoký počet prisťahovaných z východného Slovenska. Najviac ich sem však prichádza z Trnavského (759 ľudí), Nitrianskeho (744) a Banskobystrického kraja (650),“ hovorí Jurčová.
Ak sa porovnáva počet ľudí, ktorí sa z Bratislavy vysťahujú, najmenej ich ide na východ.
Do Bratislavy tiež prichádza žiť najviac cudzincov.
(haj)
Mesto je značka
Povesť je v globalizovanom svete pre mestá dôležitá. Najlepšiu má Sydney.
Názor ľudí na Bratislavu začala agentúra TNS SK zisťovať potom, ako Simon Anholt zverejnil čerstvý rebríček miest, posudzovaných ako „brand“, teda značky.
Anholt je podľa týždenníka The Economist jedným z najznámejších konzultantov, ktorý spolupracuje s mestami a vládami na budovaní imidžu na globálnom trhu. Bratislava sa medzi porovnávané mestá nedostala. Darilo sa Prahe, ktorá skončila na 34. mieste. Má oveľa lepšiu povesť ako celé Česko.
„Paríž podľa Anholta znamená pre ľudí romantiku, Miláno štýl, New York energiu, Tokio modernitu a Barcelona sa im spája s kultúrou. Bratislava sa tiež snaží komunikovať smerom von, hovorí o sebe ako o Partyslave, Little big city,“ hovorí Kamil Charvát z agentúry. Komunikácia je podľa neho zameraná najmä na lukratívnych zahraničných hostí. Pripomína, že mesto nemá svoj imidž len vo vlastných rukách, povesť Bratislavy mohol ovplyvniť summit Bush - Putin, ale aj film, kde je vykreslená ako zapadákov.
Posledný svetový prieskum na 15 255 respondentoch ukázal, že najlepší imidž má Sydney, ktoré vytlačilo na druhé miesto Londýn. „Brand mesta môže mať rozhodujúci vplyv na záujem ľudí navštíviť ho, nakupovať v ňom, podnikať či usadiť sa. V globalizovanom svete každé mesto súťaží s inými o zákazníkov a turistov z celého sveta, o investície, ale aj o rešpekt,“ hovorí Anholt.
(haj)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
