BRATISLAVA. Pred začiatkom najvyššej futbalovej súťaže prezradili kluby výšky svojich rozpočtov. Tie najvyššie sa blížia k hranici 80 miliónov korún.
„S toľkými peniazmi by sme sa mohli dostať medzi európsku špičku,“ reagovali takmer všetci oslovení zástupcovia hádzanárskych, volejbalových a basketbalových klubov.
Zmena finančnej politiky
„S takým rozpočtom by sme sa určite dokázali výraznejšie presadiť v pohárovej Európe. Keď som ja bol pri hádzanej, kluby mali k dispozícii zhruba osminu,“ povedal bývalý manažér ženského hádzanárskeho majstra Iuventy Michalovce Pavol Mačičák.
„Zmenil by som finančnú politiku v klube. Ak by som kúpil dve-tri prvotriedne hráčky, upravil by som platy aj tým slovenským. Aby neboli veľké rozdiely. Klub by mohol pracovať na európskej úrovni. Potom by som takúto sumu počas sezóny mohol minúť. Zároveň by som sa zameral na mládež, výchovu domácich hráčok.“
Aj majiteľ mužského hádzanárskeho Tatrana Prešov Miloslav Chmeliar si myslí, že s „futbalovým“ rozpočtom by sa v niektorom z pohárov mohol klub dostať veľmi vysoko. „Len nie v Lige majstrov, tie najlepšie kluby majú rozpočty v stovkách miliónov.“
S nákupom najlepších hráčov by to bolo podľa neho zložitejšie. „Dobrí hádzanári radšej idú do Nemecka, v bundeslige hrajú 50 kvalitných zápasov a k tomu súboje v Lige majstrov. Naša liga ich nemá ako motivovať.“
Panebože, toľko?
Alexander Koreň, štatutárny zástupca Nového Mesta nad Váhom, v uplynulej sezóne premiérového mužského volejbalového majstra, by peniaze neminul na nákup hotových hráčov.
„Dali by sme do poriadku športovú halu a vytvorili pre hráčov i funkcionárov profesionálne podmienky na európskej úrovni. Nezabudli by sme na mládež. Nové Mesto bude v tejto sezóne hrať v dvoch súťažiach a v pohári.
„Nedá sa to porovnávať s futbalom, ale aj volejbal si vyžaduje slušný balík peňazí. My spotrebujeme zhruba 7 až 8 miliónov korún,“ dodal Koreň.
„Osemdesiat miliónov? Panebože, toľko?“ reagoval spontánne športový riaditeľ i tréner volejbalistiek majstrovskej Senice Vladimír Sirvoň. „Určite by sme ašpirovali na víťazstvo v Top Teams Cupe a v Lige majstrov by sme mohli postúpiť do najlepšej štvorky. Klub by som postavil na dobré základy, dal mu pevný systém, so silným dôrazom na mládež. Aby sme sa nemuseli v budúcnosti spoliehať len na cudzie volejbalistky,“ povedal Sirvoň a na porovnanie dodal aj výšku rozpočtov, s akými pracujú špičkové ženské volejbalové kluby. „Taká Murcia, posledný víťaz Top Teams Cupu, mala rozpočet 15 miliónov eur, ale to je skôr výnimka. Miestny mecenáš sa po neúspechu futbalistov rozhodol presunúť peniaze do volejbalu. Najčastejšie je to od jedného do troch miliónov eur.“
Toľko by sme ani neminuli
Zaujímavá bola reakcia generálneho manažéra majstrovského ženského basketbalového klubu KOSIT 2013 Košice Daniela Jendrichovského. „Myslím si, že pri rozumnej manažérskej práci by sme takúto sumu ani neminuli,“ odpovedal na otázku, čo by klub mohol dosiahnuť, keby mal k dispozícii rozpočet 80 miliónov korún.
„Náš rozpočet je teraz 22 miliónov na sezónu a spomínaná suma by nás určite mohla dostať na špicu Európskej ligy. Aj keď v podmienkach, v akých teraz pracujeme, by nám na to mohlo stačiť okolo 40 - 50 miliónov. A to by sme si mohli dovoliť kúpiť najdrahšie hráčky na trhu.“
Tie najlepšie zarábajú podľa Jendrichovského okolo milióna dolárov za sezónu. „Také by sme k nám asi nedotiahli, nech by sme boli akokoľvek bohatí. Ale aj za pol milióna dolárov na sezónu sa dajú zamestnať naozaj špičkové basketbalistky. Sú kluby, napríklad ruské, ktoré hráčky preplácajú, len aby ich získali. Ak by sme sa správali podobne, tak by nám veru nestačilo ani tých 80 miliónov.“
