Skupina juhokórejských turistov sa chichoce pri kúpaní v jazere Van na juhovýchode Turecka. Nadnáša ich voda oveľa slanšia, aká býva v moriach. Tyrkysovo modré jazero s vysokohorskou scenériou je najväčším lákadlom Kurdmi obývanej časti Turecka. Pre zlú bezpečnostnú situáciu sa mu však turisti zo Západu skôr vyhýbajú.

Do oblasti sa znovu vrátili boje medzi tureckou armádou a povstalcami zo zakázanej teroristickej organizácie PKK (Kurdská strana pracujúcich), ktorá bojuje za samostatný kurdský štát. Väčšina z povstalcov (ich počet sa odhaduje do 4–tisíc) má svoje základne na severe Iraku, kde sa schovali po dolapení jej lídra Abdullaha Ocalana pred ôsmimi rokmi.

Oko za oko

Turecká armáda preto vyslala k hraniciam s Irakom niekoľko desaťtisíc vojakov. Bagdad, ktorý je pobúrený tureckými operáciami proti kurdským separatistom na svojom území, hovorí až o 140 tisícoch. Číslo je však pravdepodobne prehnané.

„Nemajú nás radi,“ rozpráva o tureckých vojakoch náš sprievodca Arda Kerdalan, keď prechádzame jedným z mnohých vojenských kontrolných stanovíšť na juh od jazera Van. Tento rok zahynulo pri bojoch už viac ako 200 vojakov a kurdských rebelov.

„Platí tu zákon oko za oko,“ rozpráva imám vo svojej mešite v jednom z mestečiek neďaleko irackých hraníc. „Neverím, že tieto voľby niečo zmenia,“ dodáva skepticky. Podobne ako mnoho ďalších Kurdov chce zostať v anonymite.

„Ľudia sa tu boja rozprávať otvorene, urobili by si veľké problémy,“ vysvetľuje Kerdalan, ktorý si privyrába ako príležitostný prekladateľ. Z atmosféry strachu kritizoval krajinu aj turecký nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Orhan Pamuk.

Takmer každý z vyše dvanásť miliónov Kurdov v Turecku by sa chcel učiť v školách kurdčinu a sledovať vlastné médiá v jazyku podobnom perzštine.

Parlament na dosah

Kým na severe Iraku majú Kurdi vlastnú autonómnu vládu, niekoľko televízií, noviny aj rádio, tureckí Kurdi si musia vystačiť ani nie s hodinovým programom v tureckej televízii.

Politici v Ankare odmietajú uznať oficiálny status kurdčine, pretože by vraj podporovala kurdský separatizmus. Kurdská otázka bola jednou z najväčších tém predvolebnej kampane. Opozícia požaduje proti nim ešte tvrdšiu ruku.

Ešte deň pred nedeľnými voľbami aj na juhovýchode Turecka svietili všade farebné vlajočky jednotlivých politických strán a Kurdi v uliciach debatovali pri čaji o politike. Prokurdskí politici poučení minulými voľbami teraz išli do volieb ako nezávislí kandidáti.

Ak získajú dosť poslaneckých miest, potom sa spoja do Strany za demokratickú spoločnosť (DTP). Takto majú väčšie šance prelomiť desaťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu (v minulých voľbách stroskotali so 6 percentami hlasov).

Apo a strana pištolí

Doteraz sa však nikdy otvorene nedištancovali od rebelov skrývajúcich sa v horách. Práve kvôli nim však aj voči Kurdom umiernená vládna strana AKP považuje DTP za politické krídlo PKK. A tá pre Európsku úniu, Spojené štáty aj Turecko ostáva teroristickou organizáciou. Plagáty s „Apom“, ako prezývajú Kurdi Ocalana, odsúdeného na doživotie, sa objavovali aj počas tohtoročnej volebnej kampane na politických mítingoch.

„Nie sme strana pištolí, s PKK nie sme organizačne prepojení,“ rozpráva Mehmet Násir Karabaš, kandidát na poslanca v meste Bitlis neďaleko jazera Van. „Spoločné s nimi máme len to, že sú Kurdi, ktorí tu majú svoje rodiny.“

Ak sa im podarí dostať do parlamentu, chcú najskôr zastaviť násilie. „Kedysi tu chodilo toľko turistov,“ rozpráva Karabaš, „chceme ich späť.“

Autor: Van