BRATISLAVA. "Baška má veľmi rýchlu ruku, ktorou kompenzuje trochu slabší pohyb," chváli a hneď aj uzemňuje tréner Barbory Balážovej, slovenskej hviezdičky, ktorá na európskom šampionáte v Bratislave získala medaily všetkých druhov.
Dušan Michalka je pevne na zemi. Balážovej otec ešte viac. "Tato, ty nevieš pochváliť," kritizuje ho zavše dcéra. "Je cieľavedomá, no spurná," smeje sa otec.
Spoľahlivý klub
V Topoľčanoch je to tak: pracuj, pochvália ťa výsledky. Pinká sa tu už vyše osem desaťročí. Kto sa bude chcieť dostať na titulku budúcej jubilejnej pamätnice, musí mať aspoň bronz zo súťaže družstiev na MS ako Milan Grman alebo najmenej päť medailí z ME a k tomu piate miesto z olympiády ako Renáta Kasalová, dnes Maňáková. Tá si to ustráži, v ŠKST Topvar je trénerkou dorastu. Najmenším sa venujú tí, ktorí to ťahali už v šesťdesiatych rokoch: Fabo či Belica.
"Je to klub, na ktorý sa dá spoľahnúť," tvrdí šéf slovenského zväzu Zdenko Kríž. "V ženskej vetve je jednotkou." Na ME bola každá druhá z dievčat Topoľčianka. "Ženský stolný tenis je menej nákladný a netrpí tak konkurenciou hokeja," hľadá zdôvodnenie Michalka. Zároveň tvrdí, že v Topoľčanoch majú pingpongisti veľmi dobré podmienky: sedem stolov v špecializovanej hale, v areáli fitnescentrum, rehabilitáciu, masérku na telefón. Barbora to má všetko dokonca na ulici, na ktorej býva. Ešte aj strednú ekonomickú školu, kde bude od septembra študovať.
Túžila po pohároch
Balážovci sú športová família: hlava rodiny hrávala hokej, mama volejbal. Deti si zvolili iné športy. Najstarší Pavol sa z futbalového Interu najnovšie pobral do poľského Ruchu Chorzów a mladší súrodenci sa upísali stolnému tenisu.
"Mišo nosil domov z turnajov poháre, nuž chcela aj Barbora," tvrdí otec, ktorý ju síce plašil hádzanou, ale len preto, aby sa ešte viac utvrdila v presvedčení, že pingpong je elegantnejší.
"Bez talentu to nejde, ale veľa záleží aj na prístupe - Barbora trénuje trojfázovo päť hodín denne," tvrdí kouč a pripomína, že aj od rodičov. "Balážovci sú našťastie ešte stará škola. Ak decko príde s ponosou, že dostalo od učiteľa zaucho, dostane doma ešte jedno. Podporujú športovanie detí nie na 100, ale na 110 percent. A nielen vlastných, otec je aj manažér klubu."
"Bašku" čaká prestup medzi juniorky a potom medzi ženy. "Viem, že už nič ľahké nás nečaká, ale nemáme sa čoho báť, veď ona vždy hráva aspoň o kategóriu vyššie," tvrdí Michalka. Keď mala deväť a ženskému tímu hrozilo, že nenastúpi kompletne v Nemecku v zápase superligy, Barboru 'ostaršili'. "Bola som taká malá, že diváci fandili mne, a nie domácej," spomína.
Kadetskú hviezdičku č. 1 viezol včera predseda zväzu autom do Belehradu na Európsky olympijský festival mládeže. Balážová sa tešila: "Bude to fajn skúsenosť, prinajmenej príležitosť stretnúť nových kamarátov, spoznať zasa pár dobrých ľudí." Jej otec sníva o veľkej olympiáde. Už o tej najbližšej. "Vytyčujem jej motivačné ciele. Viem, že Peking je len sen, a vôbec sa nenahnevám, keď sa objaví až na londýnskej v roku 2012," dodáva zmierlivo.
