Berlín 24. júla (TASR) - Svetoznámy dramatik maďarského pôvodu George Tabori zomrel v pondelok v Berlíne po krátkej chorobe vo veku 93 rokov. V nemeckej metropole o tom dnes informovali divadelná scéna Berliner Ensemble i autorovo vydavateľstvo.
Rodák z Budapešti, ktorý v 30. rokoch 20. storočia musel opustiť Nemecko kvôli židovskému pôvodu, zamieril najskôr do Viedne a Prahy. V roku 1936 emigroval do Londýna, kde začal pracovať ako novinár a prekladateľ. Postupne si vyskúšal aj posty zahraničného spravodajcu v Sofii a Istanbule. V roku 1941 získal britské občianstvo, neskôr pracoval ako vojnový spravodajca a len tak mimochodom i ako dôstojník spravodajskej služby britskej armády na Blízkom východe, čomu predchádzala fingovaná samovražda v Istanbule. Po návrate do Londýna pracoval až do roku 1947 aj pre BBC, a to ako prekladateľ i novinár. Z tohto obdobia pochádza jeho debutový román Beneath the Stone (1945), ktorý nezostal jediným.
Keď v roku 1947 vycestoval George Tabori do USA, netušil, že pôvodne plánovaný trojmesačný pobyt sa predlží na 20 rokov. V zámorí si vyskúšal prácu dramatika i scenáristu v Hollywoode, nadviazal kontakty s významnými osobnosťami nemeckého exilu Bertoltom Brechtom, Thomasom Mannom, či Lionom Feuchtwangerom. Napísal scenáre aj pre Alfreda Hitchcocka, Josepha Loseya a Anatola Litvaka. Začiatkom 50. rokov sa nevyhol podozreniam z tzv. neamerickej činnosti a v roku 1952 sa ocitol na McCarthyho čiernom zozname. Aj preto sa presunul na východné pobrežie USA, kde v New Yorku spolupracoval s Lee Strasbergom v jeho známom Actors Studiu. Súčasne prekladal Brechtove práce i diela Maxa Frischa. V roku 1955 si po prvý raz vyskúšal i divadelnú réžiu.
Do Európy sa Tabori vrátil v roku 1969, a to najskôr do Londýna, odkiaľ o dva roky neskôr presídlil do Nemecka. Tam spolupracoval s celým radom scén a podieľal sa na množstve projektov. V roku 1986 po prvý raz inscenoval operné dielo Leoncavallových Komediantov na scéne Komornej opery vo Viedni.
V rakúskom hlavnom mieste riadil až do roku 1990 divadlo Der Kreis, ktoré napĺňalo jeho známu ideu - radšej v katakombách ako v katedrálach. Po krachu tejto scény zažil George Tabori na prvej viedenskej scéne Burgtheatri prakticky vrchol svojej kariéry. Jeho inscenácia Shakespearovho Othella s Gertom Vossom v titulnej úlohe a Ignazom Kirchnerom ako Jagom sa radí medzi klenoty tohto divadla dodnes.
George Tabori si však získal kredit aj vlastnými hrami, ako napríklad Mein Kampf (1987), známy aj slovenskému publiku, Goldbergove variácie (1991), Requiem pre špióna (1993), či Balada o viedenskom rezni (1996), ktorý patril medzi hity v repertoári viedenského Akademietheatru. Od roku 1999 spolupracoval dramatik a režisér, ktorý svoje štyri manželstvá nepovažuje vzhľadom na vek za priveľa, so scénou Berliner Ensemble v nemeckej metropole. Nikdy však netajil, že mu chýba Viedeň, tamojšie láskavé publikum i blízkosť rakúskeho hlavného mesta k jeho rodnému Maďarsku.
Umelec získal od polovice 70. rokov 20. storočia celý rad ocenení, vrátane Prix Italia (1978) v medzinárodnej súťaži rozhlasových hier, Cenu Petera Weissa (1990), Cenu Georga Büchnera (1992), či Cenu Bruna Kreiskeho (2003). Už v rokoch 1981 a 1994 mu udelili vysoké nemecké štátne vyznamenania a vlani aj jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní Rakúskej republiky - Veľký zlatý rad s hviezdou, ktorý mu za šírenie dobrého mena krajiny vo svete odovzdal prezident Heinz Fischer.
Najvyšší rakúsky predstaviteľ dnes v reakcii na smutnú správu z Berlína uviedol, že zosnulý "nebol iba veľkým mužom divadla, ale aj veľkým priateľom ľudí". S jeho úmrtím "stratila stredoeurópska kultúra skutočného titana", dodal.
Správa o úmrtí Georgea Taboriho vyvolala smútok aj v divadelných a umeleckých kruhoch, ktorých pocity vyjadril intendant scény Berliner Ensemble, aj z pôsobenia vo Viedni známy Claus Peymann slovami: Tabori bol múdrym a detským človekom, nádherným čarodejom.
12 le juh
