Na raketový rast čínskej ekonomiky si okolitý svet pomaly zvyká. Má z nej sám úžitok, pretože Ríša stredu na seba zobrala úlohu lokomotívy globálnej ekonomiky prvej dekády 21. storočia. V druhom kvartáli tohto roka stúpol čínsky HDP o opojných 11,9 percenta. Mnohým ekonómom doma a najmä v zahraničí sa z toho točí hlava.
Množia sa chmúrne úvahy o následkoch náhleho zahaprovania súkolesia čínskej ekonomiky. Čína ťahá všetkých obchodných partnerov a v podstate nevyžaduje od nich nič iné ako plynulý prísun investícií, energonosičov a surovín.
Ak sa niečo stane, dotkne sa to všetkých
Vzájomná prepojenosť ostatných ekonomík s čínskou sa utužuje a ťažko si možno predstaviť krajinu, ktorá by si trúfla klásť na koľajnice pred čínsky rušeň akékoľvek prekážky. Všetci sa zhodujú v názore, že hlavná zodpovednosť za priebeh a budúce následky závratného rastu zostáva v rukách Pekingu.
Aj čínske vedenie sa vyhýba unáhleným reakciám na sprievodné znaky prehrievania ekonomiky. Napríklad zrýchľujúca sa inflačná špirála, energetická kríza, prehliadanie environmentálnych škôdt, renice s obchodnými partnermi, neschopnosť znižovať prebytky zahraničného obchodu.
Makroekonomický rast Číny za prvý polrok 2007 je podľa štatistického úradu v Pekingu 11,5 percenta, čo je najviac od roku 1994. Nemecko nevylučuje, že ho do konca roka Čína vytlačí z tretej priečky najsilnejšej svetovej ekonomiky.
Vysoká inflácia už raz neublížila
Peking vníma varovania zo sveta pred nekontrolovateľným rastom spotrebiteľských cien ako prehnané. V júni osciloval na hladine 4,4 percenta, čo je dosť, ale hlboko pod mierou zvyšujúcich sa miezd. Tie v mestách rástli o 14 percent a na vidieku o bod menej. Poveternostné katastrofy síce spôsobili nadpriemerný rast cien potravín, ale motivovali zároveň agrosektor k zvýšeniu produkcie.
„Dnešná inflačná krivka je štrukturálnym javom odrážajúcim skok v cenách potravín,“ vysvetľuje hlavný ekonóm Národného štatistického úradu Yao Čching-yuan. Vie, čom hovorí. V období rokov 1992 až 1995 rástli ceny v priemere o 14,6 percenta. Výhody prudkého napredovania o viac ako 10 percent ročne vtedy podľa vlády v Pekingu prevažovali nad škodami spôsobovanými infláciou.
Za všetkým hľadaj politiku
Ani súčasné politické vedenie sa príliš neponáhľa s ochladzovaním prehrievania. Centrálna banka síce zvýšila úrokové miery a znížila daň na úroky z vkladov. Povoľuje však iba pozvoľnú revalváciu jüanu (9,4 percenta od júla 2005), a nie strmú, ako požadujú medzinárodní obchodní partneri. Ďalšie opatrenia stále čaká na zelenú.
Krátkodobý zámer nespúšťať silnejšie brzdiace mechanizmy má isté vysvetlenie. Nie je ekonomické, ale politické. Na jeseň je zvolaný 17. zjazd komunistickej strany a proti krídlu liberálov a ich sloganu „bohatnúť je správne“ vystupujú stranícki konzervatívci s heslom „harmonická spoločnosť nadovšetko“. Nech už v ich boji o moc preváži ktorýkoľvek tábor, bude musieť pristupovať k riešeniu prehrievania s oveľa väčšou vážnosťou.
