BRATISLAVA. Po prvý raz sa o ňom hovorilo už v roku 2005, keď začal vážnejšie behať a prekonávať prvé rekordy. Už vtedy vyhlasoval, že trénuje preto, aby mohol v roku 2008 štartovať v Pekingu. Nie na paralympiáde, ale na olympiáde.
Juhoafričan Oscar Pistorius (20 rokov) má amputované obe nohy pod kolenom, na beh používa špeciálne protézy. Nedávno mohol vďaka výnimke štartovať na atletických mítingoch v Ríme a v Sheffielde spolu s bežcami bez hendikepu.
VIDEO - Oscar Pistorius.
Nijaký veľký výsledok sa mu nepodarilo dosiahnuť, ale rozpútal debatu o tom, či ho protézy nezvýhodňujú voči ostatným súperom a či je v poriadku, aby súťažil so zdravými.
S atletikou začal náhodou
Oscar Pistorius sa v dôsledku genetickej poruchy narodil bez lýtkovej kosti a chýbali mu aj ďalšie kostičky v podkolennej časti nohy. Rodičia dali na radu lekárov a v jedenástich mesiacoch pristali na to, aby mu obe nohy amputovali pod kolenom.
„Oscar sa tým nikdy nedal obmedzovať. Hral s ostatnými deťmi všetky možné športy - futbal, rugby, vodné pólo,“ spomína si jeho otec. K atletike sa dostal až neskôr, keď rehabilitoval po úraze kolena v ragbyovom zápase.
„Keď bude chcieť preniknúť s umelými končatinami do sveta zdravých, prinesie to viaceré otázky, ktoré ešte len čakajú na zodpovedanie,“ povedal pred dvoma rokmi agentúre Reuters Oscarov otec Henke. Napríklad mechanické vlastnosti protézy alebo jej dĺžka. Tá môže meniť výšku pretekára a tým predlžovať jeho krok.
„Som si celkom istý, že niektorí ľudia budú mať výhrady. Možno z toho bude športový, ale aj právnický súboj.“
Nevýhody vraj prevažujú
Prešli dva roky a jeho predpoklad sa splnil. Oscar chce štartovať na OH v Pekingu, a preto požiadal o výnimku, lebo medzičasom bolo zavedené pravidlo o zákaze využívania technických pomôcok zdravými športovcami.
Atletický svet sa rozdelil na dva opozičné tábory. Odborný časopis Athletics Weekly vyhlásil anketu, v ktorej bolo 68 percent opýtaných proti jeho štartu.
„Nejde o predsudky voči postihnutým športovcom, no nemôžeme pripustiť, aby si výhody zabezpečovali technickým pokrokom,“ prišla odpoveď z Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF).
Zvýhodňujú teda protézy Pistoriusa alebo nie? „Sú vyrobené tak, aby zodpovedali tradičným pomerom dĺžky končatín. Nemám vďaka nim nijaký extra odraz, ktorý by mi pomáhal. Ja im musím dať energiu, nerobí to za mňa žiaden stroj,“ kontruje juhoafrický bežec, ktorý na rýchly pohyb vpred môže využívať len svaly od kolien hore.
„Myslím si, že nevýhody prevažujú. Nemám členky, nemám lýtka, mojím telom prúdi menej krvi. Musím viac zaťažovať svaly, ktoré mám, a tvrdo trénovať.“
Odpor vzduchu bol menší
Prvé výskumy podľa agentúry AP ukázali, že na mítingu v Ríme mal Pistorius zhruba rovnako dlhý krok ako ďalší bežci, ale mal menší odpor vzduchu.
Zástupcovia IAAF nelámu nad ambicióznym bežcom palicu a zobrali si čas na preskúmanie celej veci. Videozáznam z jeho behu sa chystajú podrobne preskúmať v biomechanických laboratóriách a až potom chcú oznámiť definitívne rozhodnutie.
„Ak bude ich rozhodnutie zamietavé, musím sa s tým vyrovnať. Ale ja verím, že dostanem šancu bojovať.“
Zdraví by sa stali hendikepovanými
Prípad bežca Oscara Pistoriusa (na snímke REUTERS) otvoril vážnu debatu o tom, či majú hendikepovaní športovci štartovať spolu so zdravými, alebo nie.
Podľa slov Dušana Dědečka, predsedu Slovenského atletického zväzu zdravotne postihnutých, minimálne vyľakal atletických funkcionárov.
„Pistorius je zatiaľ výnimka. Je výborné, že vďaka nemu sa začalo o probléme diskutovať. Doteraz neexistovali v tomto smere žiadne pravidlá, nejaké by mali byť určené. No je jasné, že to potrvá ešte niekoľko rokov, treba citlivo zvažovať za a proti. Zatiaľ si myslím, že telesne postihnutí by mali dostať aspoň možnosť na nejaký otvorený súboj so zdravými, ale len exhibične.“
Dědeček sa prikláňa k názoru, že zdraví športovci by sa zrazu stali hendikepovanými v porovnaní s telesne postihnutými. „Znie to paradoxne, ale je to tak. Skúste si predstaviť situáciu, žeby diskár s amputovanou rukou v predlaktí využil takú protézu, ktorá by mu umožňovala lepšie držanie disku a ak by bola dlhšia ako jeho druhá ruka, umelo by mu zväčšila rozpätie rúk. To by ho zvýhodnilo voči ostatným, mohol by dosahovať lepšie výkony. Čoraz kvalitnejšie materiály a technický pokrok by umožňovali ďalšie vylepšenia protézy. Kde by sa to zastavilo?“ uvažuje Dědeček.
„Ak sa atlétovi poškodia protézy, vymení ich za nové, ale ľudské telo podlieha opotrebovaniu, únave, a preto má svoje výkonnostné limity. Dokonca si myslím, že vďaka technickému pokroku raz dôjde aj k takej situácii, že niektoré skupiny hendikepovaných budú dosahovať lepšie výkony ako zdraví atléti. Možno to budú práve atléti s podkolennou amputáciou, lebo funkciu členkového kĺbu už protézy vedia dobre nahradiť. Nahradenie viacerých kĺbov protézou je náročnejšie, tam ešte ľudské telo bude mať dlho náskok pred technikou,“ dodal Dědeček.
(slo)
