BRATISLAVA. Bratislavčanka Zuzana, ktorá podporuje rómske dievča, priznáva, že najskôr uvažovala o adopcii na diaľku. Zaujalo ju však, že môže podobne podporiť dieťa na Slovensku.
Oceňuje, že je s „adoptívnou dcérou“ v kontakte, volajú si a v auguste sa stretnú. Dievča sa skvele učí a Zuzana mu prispievala na obuv a oblečenie do školy, na cestovné a pomôcky. „Od mala som si hovorila, že aspoň jedno dieťa v mojej rodine musí byť adoptované,“ hovorí.
Ľudia zo Slovenska sa zaujímajú aj o adopciu na diaľku. Umožňujú ju katolícke organizácie – saleziáni, pallotíni a Slovenská katolícka charita. Cez pallotínov podporujú asi 800 detí v Rwande a Kongu, počet darcov rastie. Mária Takáčová z katolíckej charity hovorí, že cez ňu pomáhajú ľudia 1272 deťom v Indii a 163 deťom v Albánsku. V Albánsku má charita vlastnú misionárku, v Indii spolupracujú s pražskou charitou.
Adoptívni rodičia sú rôzni – sú to celé triedy, mnohodetné rodiny, ktoré to pokladajú aj za výchovný prostriedok, podnikatelia, lekári, ale veľkou skupinou sú aj dôchodcovia.
„Tí sú veľmi zodpovední, posielajú peniaze, hneď ako dostanú penziu. Chcú najskôr zabezpečiť deti a hneď vedieť, koľko im zostáva,“ hovorí Takáčová. Najstaršia darkyňa má 94 rokov. Pomáha dvom deťom z Indie.
Niektorí chcú zostať anonymní – aj preto, že by ich vraj rodina odsúdila, ak nepomáhajú napríklad nezamestnanému súrodencovi, ale „cudzím“.
Autor: haj
