Aj vďaka Rolandovi Villazónovi je opera príťažlivá pre všetky generácie.
Zarzuela je temperamentná komická opera v španielskom jazyku, vlastne akási zmes „umelých“ melódií, ľudových popevkov, tanca a hovoreného slova. Jej počiatky siahajú až do 16. storočia a pôvodne sa pestovala v kráľovskom sídle La Zarzuela, odkiaľ pochádza aj jej názov. V druhej polovici 19. storočia dosiahla svoj vrchol; literárne pramene hovoria o „zlatej ére“ tohto originálneho príspevku do dejín hudobného divadla.
Tridsaťpäťročný tenor Rolando Villazón z Mexika (tam utiekli jeho prarodičia pred vojnou z Rakúska), ktorého spevácke a interpretačné výkony v posledných rokoch sprevádzajú tie najlepšie referencie a jeho vystúpenia vyvolávajú ošiaľ, uvoľnenie i ovácie podobné zbožňovaniu najväčších pop-rockových hviezd, považuje skladby populárnych zarzuel už od mladosti za súčasť svojho života.
Matka svetovej opernej superstar Placida Dominga mala totiž v mexickej televízii program Viva la zarzuela, v ktorom sledoval junior Rolando romance a scény zo zarzuel a vlastnil množstvo takýchto nahrávok s Domingom alebo José Carrerasom.
Dokonca už vtedy spieval malú úlohu v jednej zarzuele a v roku 1999, počas štúdia na Národnej hudobnej akadémii, získal v speváckej súťaži mladých umelcov amerického kontinentu Operalia (Domingo ju založil a dodnes usporadúva) popri cene publika aj cenu Zarzuela.
To mu vynieslo pozvanie do losangeleskej opery, ktorej šéfuje práve Placido Domingo, a štart svetovej kariéry i európsky debut. A tak keď prišla Villazónova chvíľa na nájdenie repertoáru pre jeho štvrtý album s dirigentom Domingom, bolo mu jasné, že je to príležitosť predstaviť svoje milované zarzuely. Nikto ich totiž lepšie nepozná.
Pätnásť pestrých ukážok s typicky španielskym espritom interpretuje Villazón s vrcholnou bravúrou, príťažlivo veselo a s pôžitkom. Základom jeho prejavu je tmavý, farebne bohatý tenor, ktorého silu a vyznenie zvýrazňuje filigránske tieňovanie hudobného výrazu a významu textu, čo nie je ani u hviezd jeho kalibru až tak úplnou samozrejmosťou.
Vie sa posadiť do klenutej vokálnej línie s presným dávkovaním dynamických prechodov v rôznych tempách (aj „vražedne“ rýchlych), či už na dlhom tóne, alebo uprostred frázovania. A navyše - dokáže sa skutočne prejaviť aj herecky, čo môžu viac zaznamenať majitelia luxusnejšej verzie nahrávky, ktorej súčasťou je aj DVD s dokumentom o natáčaní.
Napriek štyrom storočiam existencie opery je tento žáner stále zábavný, moderný, živý, vášnivý a príťažlivý pre všetky generácie. A to aj (a možno najmä) vďaka výrazne nastupujúcej mladej generácii, ktorej je Rolando Villazón skvelým reprezentantom.
Jeho charizma, skromnosť, komunikačný talent, zmysel pre humor a schopnosť dokonale sa prevteliť do každej postavy ho predurčujú, aby dobyl svet podobne ako pred ním Luciano Pavarotti či Placido Domingo.
Rolando Villazón: Gitano (Zarzuela Arias). CD.
Hrá Orquesta de la Comunidad de Madrid.
Dirigent: Placido Domingo.
Virgin Classics/EMI Records 2007.
Autor: Pavel Malovič Autor je publicista
