BRATISLAVA. Školská reforma nemusí dopadnúť tak, ako pôvodne ministerstvo školstva ohlásilo. Po preštudovaní legislatívneho zámeru nového zákona o výchove a vzdelávaní na to upozorňujú viacerí ministrovi kritici.
„Zdá sa, ako keby chcelo ministerstvo len oživiť reformnú rétoriku, ale jeho reformný zámer nie je z návrhu jasný,“ povedala Zuzana Humajová z Konzervatívneho inštitútu. Pripravovaného zákona, ktorý má odštartovať reformu vo vzdelávaní, sa preto obáva. Hovorí, že ak bude rezort postupovať podľa zverejneného zámeru, výsledkom budú kozmetické úpravy.
Ministrov poradca Miron Zelina nesúhlasí. „Už len tá skutočnosť, že bude štátne a školské kurikulum, že bude atestačný postup učiteľov, že sa vnáša nová tvorivo-humanistická filozofia do školstva, sú dostatočné fakty, okrem iných, že nepôjde len o drobné zmeny.“
Humajová však tvrdí, že o slobode škôl, ktorú má zabezpečiť vznik štátneho a školského kurikula, čiže obsah toho, čo sa má učiť, sa nedá hovoriť. Rezort podľa nej rodičom a žiakom vysokú mieru účasti na tvorbe vzdelávacích programov iba sľubuje. Ministerstvo síce počíta s tromi typmi učiva – základným, rozširujúcim a špeciálno-aplikačným – ale všetky tri určí štát. Škola bude mať na výber len to, či si podľa záujmu žiakov pridá k základnému učivu ďalšie dva typy, hovorí.
Ministerstvo sľubuje, že návrh predloží v decembri. V priebehu polroka sa tak možno budú poslanci zaoberať dvomi školskými zákonmi.
Svoj pôvodný návrh chce totiž už v septembri znovu predložiť aj exminister Martin Fronc z KDH, hoci priznáva, že podporu koalície zrejme nezíska. Ministerstvo kritizuje, že s reformou zaspalo. Tiež si myslí, že rezort zúži reformu len na redukciu učiva.
Čo rezort sľúbil
zmenu metód a foriem výchovy a vzdelávania
zmenu podmienok prípravy učiteľov, ich celoživotný a kariérny rast
redukciu nefunkčného učiva
čo najmenšiu preťaženosť žiakov a učiteľov
dôraz na jazykovú prípravu žiakov, využívanie informačno-komunikačných technológií
