Mladé slovenské basketbalistky, už riadne unavené po deviatich zápasoch, ba väčšina po sedemnástich, lebo nedávno absolvovali aj majstrovstvá Európy, odchádzali z bratislavských MS šťastné. Diváci si ich po jednej vypýtali na palubovku.
Pred Národným tenisovým centrom rozdávali more autogramov. Ako šampiónky. Fanúšikovia vytlieskali ich odchádzajúci autobus. Pre slovenský ženský basketbal je šieste miesto na MS do 19 rokov skutočne živou vodou.
Čiernohorský tréner Sloveniek Željko Vukičevič vysvetľoval prednosti zvereniek rad za radom. Začal menom Džina (Regína) Palušná (na snímke TASR v strede). „Hráčka absolútnej svetovej špičky tejto kategórie. Ak vydrží, bude aj v seniorskej.“
Trnavčanka mala v Bratislave silnú enklávu podporovateľov. Dochádzala celá rodina, kamaráti, spolužiaci. Pre nich nie je Džina, ale stále Regínka. Otec Palušný v hľadisku pokojný, hoci sa jeho dcéra po prvý raz na šampionáte vyfaulovala, sa usmial.
„Ona sa pre basketbal narodila. Už v kolíske merala 56 cm. Živé decko od prvých krokov.“ Palušná začala ako päťročná s plávaním, keď sa však vytiahla do výšky, všimla si ju trénerka Slávie Trnava Zuzana Žitniaková. Už v štrnástich prešla do košickej Viktórie.
„To boli náročné časy. Veď pustiť ešte dieťa 400 kilometrov do sveta, nie je špás. Všetka česť Košičanom. Najmä trénerovi Škapincovi, jeho manželke i všetkým rodičom jej spoluhráčok. Prijali ju ako svoju,“ hovoril otec, keď hlásateľ vyvolával meno Palušná. Vtedy znel halou najväčší potlesk. Róbert Palušný pookrial. „Basketbal ju veľmi baví a pritom zostala dobrou žiačkou. Ani na strednej škole nepozná trojku, ak, tak málokedy,“ pochválil dcéru.
Po šampionáte bude o ňu, dnes už hráčku Ružomberka, asi veľký záujem. „Áno, už ma všelikto kontaktoval. Je dospelá, môžem jej len odporúčať. Hovorím, Regínka, zmaturuj na Slovensku, potom sa rozhodni, ako chceš.“
Tréner Vukičevič si pochvaľoval Palušnej prístup k tréningu. „Neprišla v akurátnej fyzickej forme. Patrila však medzi lídrov medzi dievčatami, ktoré zvládali denne dva trojhodinové náročné tréningy. Obdivujem ich, ale v dnešnom športe to ináč nejde.“
Otec Palušný hovoril, že dcéra si náročnú prípravu pochvaľovala. „Regína je tak ako každý. Keď sa vyhráva, tak je šťastná, keď sme v hale, ak prehrá, tak si aj zahromží – na čo ste prišli. Vždy sa však usmeje.“
Autor: pf
