Praha - všetko dôležité o hlavnom meste Česka

Ešte v 18. storočí nebola Praha jednotným mestom, ako ho poznáme dnes, ale súmestím štyroch samostatných miest - Starého Mesta, Nového Mesta, Malej Strany a Hradčian. Nepáčilo sa to jozefínskym reformátorom, ktorí presadzovali centralizovanú a výkonnejšiu štátnu správu. Jozef II. preto štyri pražské mestá spojil do jedného. Stalo sa tak 12. februára 1784. Pokračovanie...

Pamiatky

Pražský Hrad sa nachádza v štvrti Hradčany. Umeleckým charakterom aj historickým významom sa radí k najhodnotnejším českým kultúrnym pamiatkam. Je to tradičné panovnícke sídlo, od roku 1918 sídlo prezidenta Českej republiky. Základy hradu boli položené v 9. storočí. S postupnými prístavbami sa z neho stal jeden z najväčších hradných komplexov na svete. Areál hradu zahŕňa paláce, kostoly, kláštory, záhrady a ďalšie objekty mnohých architektonických štýlov. K najznámejším patria Katedrála sv. Víta, Zlatá ulička, Kláštor sv. Jiří a i. Základné vstupné stojí 350 Kč, platí dva dni a ponúka prístup do všetkých objektov (ďalšie informácie o prispôsobenom vstupnom nájdete tu). Návštevné hodiny sa menia v závislosti od ročného obdobia, od 9.00 do 16.00 (v lete do 18.00) sa okrem 24.12. dá dostať do areálu hradu každý deň.

Karlov most je najstarší stojaci most cez rieku Vltavu a druhý najstarší zachovaný most v Českej republike. Miesto, na ktorom sa nachádza, sa využívalo na prebrodenie už od doby kamennej. Stáli na ňom drevené aj kamenné mosty. Základy pamiatky položil Karol IV dňa 9. júla 1357 o 5.31 hodine ráno. Existujú rôzne teórie zvolenia tohto termínu, ako ideálna konštelácia Slnka so Saturnom, sled nepárnych čísel od 1 do 9 vo vzostupnom i zostupnom smere (1-3-5-7-9-7-5-3-1) a i. Pôvodne niesol názov Kamenný most alebo Pražský most, Karlov most sa mu začalo hovoriť až v roku 1870 na základe návrhu Karla Havlíčka Borovského. Most je doplnený troma vežami (dvoma na malostranskej a jednou na staromestskej strane). Stojí na ňom 30 sôch, väčšina z nich pochádza z počiatku 18. storočia. Most kedysi slúžil na prepravu koňmi, premávku električiek či autobusov, v súčasnosti je pešou zónou a prístup naň je časovo neobmedzený. Je známy množstvom pouličných umelcov a obchodníkov.

Staromestská radnica sa nachádza na Staromestskom námestí. Radnica sa stala centrom samosprávy v roku 1338 na súhlas kráľa Jána Luxemburského. Práve v nej zvolili Jiřího z Poděbrad v roku 1458 za českého kráľa. Na námestí pred radnicou boli po Bitke pri Bielej hore v roku 1621 popravní poprední účastníci odboja. Radnica bola niekoľkokrát výrazne poškodená požiarom. Počas svojej existencie sa k nej pričleňovali ďalšie domy, prešla vývojom viacerých slohových období (románske, gotické, renesančné). Jadrom radnice je gotický dom Wolflina z Kamene z konca 13. storočia. Keď nemá objekt pre svoje potreby vyhradený primátor, dá sa navštíviť v čase od 09.00 (v pondelok od 11.00) do 18.00 (počas mesiacov január - marec do 17.00). Platí preň vstupné 50 Kč. Ďalšie informácie o prístupe nájdete tu. Prístup do veže je bezbariérový. Za 10 Kč môžete absolvovať aj prehliadku stoky. Na Staromestskom námestí sa nachádza množstvo ďalších historických objektov, ako Týnský chrám, Kostel sv. Mikuláše, Palác Kinských, Dům U kamenného zvonu, Ungelt, Památník Mistra Jana Husa a ďalšie.

Orloj patrí k turisticky najznámejším hodinovým komplexom. Je voľne prístupný na južnej strane radničnej veže Staromestskej radnice. V roku 1410 ho vyrobil Mikuláš z Kadaně, koncom 15. storočia ho zdokonalil majster Hanuš z Růže. V roku 1865 sa zastavil a hrozilo, že bude odstránený. Hodinár Ludvík Hainz ale mechanizmus dokázal opraviť. Orloj je rozdelený na kalendár so zverokruhom a hodiny. Kalendárnu dosku s alegóriami mesiacov vytvoril v roku 1865 Josef Mánes. Na Orloji sa nachádzajú mechanické figúrky ako známa kostra, lakomec či 12 apoštolov so svojimi atribútmi. Súčasné sošky pochádzajú z polovice 20. storočia, ich predchádzajúce verzie boli zničené počas požiaru na konci Druhej svetovej vojny. Hodiny ukazujú astronomické údaje a štyri druhy časov, medzi inými ako jediné na svete aj babylonský čas, ktorý sa riadi východom a západom Slnka.

Staré židovské mesto dnes už predstavuje iba niekoľko budov, väčšina jeho pôvodnej architektúry bola zničená. Zaujímavá história súvisí s príchodom Židov do prahy už v 10. storočí. V lokalite dnes označovanej ako Staré židovské mesto sa začali usídľovať v 13. storočí. Miesto s charakteristickou atmosférou je národná kultúrna pamiatka Starý židovský cintorín v Josefove, Starom Meste. Pochovávalo sa v ňom v rokoch 1439 až 1786. Leží tu viacero známych, historicky významných členov židovskej komunity. K najznámejším patrí Jehuda Liwa ben Becalel zvaný aj Rabbi Löw, ktorého meno je opradené legendami o Golemovi. Cintorím v súčasnosti obsahuje 12 000 náhrobných kameňov, hrobov je na ňom ale omnoho viac. Židovský náboženský zvyk zakazuje rušiť staré hroby, a keďže cintorín kapacitou nestačil potrebám, utvárali sa na ňom ďalšie hroby na novo navezených vrstvách zeminy. Predpokladá sa, že bolo utvorených až 12 vrstiev. Na mnohých miestach vzniklo charakteristické nakopenie náhrobkov z rôznych storočí vedľa seba. Otváracie hodiny pamiatky sa dozviete na tejto stránke, vstupné sa pohybuje okolo 300 Kč. V rámci Starého židovského mesta sa nachádza viacero navštevovaných komplexov, ku ktorým patria Radnice židovského mesta či niekoľko synagóg (Staronová, Klausová, Maiselova, Španělská a i.).

Petřínská rozhledna stojí na jedinom kopci v centre Prahy, Petříne, s výškou 327 metrov. Stavba bola inšpirovaná parížskou Eiffelovou vežou. Tou boli na výlete v roku 1889 členovia Klubu českých turistov natoľko očarení, že iniciovali vznik podobného projektu v Prahe. Stavba 5-krát zmenšenej repliky Eiffelovej veže podľa návrhu Vratislava Pasovského sa započala v marci 1891. Už koncom júla toho istého roku sa konštrukčné práce ukončili a v auguste sa rozhľadňa slávnostne otvorila. Spotrebovalo sa na ňu 175 ton železa. Cesta na vrchol pozostáva z 299 schodov, kabína rozhľadne sa nachádza vo výške 51 metrov. Veža neskôr začala slúžiť ako televízny vysielač a istý čas nebola prístupná verejnosti. Od roku 2000 je na ňu obnovený prístup, ktorý je bezbariérový. Základné vstupné je 60 Kč, otváracie hodiny meniace sa v závislosti od mesiaca nájdete na tejto stránke. V suteréne rozhľadne môžete navštíviť aj expozíciu známej fiktívnej divadelnej postavy Jári Cimrmana. Na Petříne sa nachádzajú ďalšie zaujímavé objekty (ako sú lanová dráha, hvezdáreň, bludisko a pod.), informácie o niektorých môžete získať tu.

Užitočné stránky o pražských pamiatkach:

Pražská informačná služba

Pragensia - Tiscali

Wikipedia

Prúvodce Prahou

Google Maps JavaScript API Example //

Najdôležitejšie fakty Ešte v 14. storočí bola rozloha mesta len 8 km2. 1. januára 1922 bolo do Prahy začlenených 37 susedných dedín, čím sa jej rozloha zväčšila na 171,64 km2.

Aktuálna rozloha mesta je 496 km2.

Počet obyvateľov - V 14. storočí bola Praha na vtedajšie podmienky skutočným veľkomestom - mala 40 000 obyvateľov. Na prelome 16. a 17. storočia to bolo už 60 000 obyvateľov. Začlenením 37 susedných dedín k mestu sa počet obyvateľov v roku 1922 zvýšil na 676 657. Hranicu jedného milióna prekročilo mesto v roku 1938. K 31. 3. 2007 mala Praha podľa Českého štatistického úradu 1 194 407 obyvateľov.

Hustota obyvateľstva je 2.392/km2, čo je pre porovnanie asi dvojnásobok hustoty obyvateľstva Bratislavy (1 159/km2) a len šestina hustoty obyvateľstva japonského Tokya (13 800/km2).

Čas je tu stredoeurópsky - GMT + 1 (o jednu hodinu viac ako v Greenwichi)

Primátor Pavel Bém

Hlavné mesto Českej republiky Najväčšie mesto Českej republiky Samostatný kraj a štatutárne mesto Sídlo prezidenta, vlády, oboch komôr parlamentu a arcibiskupa pražskej arcidiecézy Historické centrum je od roku 1992 na zozname miest Svetového dedičstva UNESCO Fotogaléria

Doprava Pražská mestská doprava pozostáva z metra (trate A, B a C), autobusovej dopravy a električkovej dopravy. Letecky sa dá do mesta dostať vďaka Letisku Ruzyňe. Hlavnou železničnou stanicou je Wilsonovo nádraží. Medzi ďalšie väčšie stanice patrí Praha-Smíchov, Praha-Holešovice a Masarykovo nádraží. Na rieke Vltava sa nachádza prístav.

Cena lístkov:

Lístok s obmedzenou možnosťou prestupu stojí 14 korún. Jeho platnosť v autobusoch a električkách je 20 minút. V metre 5 staníc od vzdialenosti označenia lístka, maximálne však 30 minút. Neplatí na nočných linkách a lanovkovej dráhe. Detská verzia (6-15 rokov) tohto lístka stojí 7 korún.

Trojpásmový lístok stojí 20 korún a má platnosť 75 minút od doby jeho označenia. Počas víkendov, sviatkov a v pracovných dňoch od 20:00 do 5:00 sa jeho platnosť predlžuje na 90 minút. Jeho detská verzia stojí 10 korún.

Lístky sa okrem automatov a stánkov dajú kúpiť aj priamo u vodiča autobusu. Cena trojpásmového lístka sa však zvyšuje o 5 korún.

Ceny celo- a viacdňových lístkov sú uvedené na stránke Dopravného podniku.

Pokuta za prepravu bez lístka alebo s neoznačeným alebo nesprávne označeným lístkom je 950 korún. Ak ju cestujúci zaplatí na mieste alebo do pätnástich dní, znižuje sa na 500 korún. Celý zoznam prípadných prirážok k pokute je uvedený na stránke Dopravného podniku. Dopravný podnik môže nedoplatok vymáhať aj za hranicami Českej republiky.

Dôležité adresy

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky

Pod hradbami 1

160 00 Praha 6

Česká republika

Tel: +420/2/3332 1441-3

/3332 5443

Fax: +420/2/3332 4289

Oddelenie cudzineckej polície Praha

Koněvova 188/32

130 00 Praha-Žižkov

Tel: +420 974 820 409