Viac ako 700 starešinov z Pakistanu a Afganistanu sa včera zišlo v afganskej metropole Kábul a začali takzvanú „mierovú džirgu“.
Zhromaždenie kmeňových vodcov a vážených starcov má priniesť upokojenie medzi oboma krajinami a hlavne zastavenie útokov, únosov a prestreliek, ktoré často prepukajú na afgansko-pakistanskej hranici, kde je takzvané slobodné kmeňové územie.
Túto oblasť prakticky nie je schopná kontrolovať ani afganská, ani pakistanská vláda, ale práve kmene, z ktorých niektoré podporujú talibov. Tí však na džirgu pozvaní neboli, preto vyzvali na jej bojkot.
Do Kábulu mal pôvodne prísť aj prezident Pakistanu Parvíz Mušarráf, ale včera sa ospravedlnil vzhľadom na napätú situáciu v oblastiach, o ktorých bude džirga rokovať.
Pakistan trápia rebeli
Mušarráf včera na zasadaní vlády odmietol vyhlásiť výnimočný stav napriek tomu, že situácia vo vojenskej jadrovej veľmoci Pakistane sa dramatizuje. Teraz sa rozpútali boje v severozápadných oblastiach pri hraniciach s Afganistanom, ktoré sú domovskou základňou ozbrojených oddielov talibov.
Pakistanskú armádu v bojoch s rebelmi podporujú miestne kmene, čo nie je v ostatných oblastiach Pakistanu obvyklé. Nedávno Islamabáde v bojoch medzi fundamentalistami a vládnymi jednotkami o Červenú mešitu zahynulo 60 ľudí.
K tomu sa teraz pridala správa, že za únosom juhokórejských rukojemníkov, ktorých prepadli a držia na území Afganistanu, stoja práve pakistanskí rebelovia.
Znepokojivé sú pre Islamabád aj signály od nastávajúcich amerických prezidentských kandidátov, ktorí hovoria o pripravenosti začať vojenskú operáciu proti teroristom na území Pakistanu.
Preto už v stredu minister pre informácie Pakistanu Tarik Azim vyhlásil, že zavedenie výnimočného stavu môže byť vynútené „vonkajším i vnútorným ohrozením krajiny.“
Opozícia ale obvinila Mušarráfa, že týmto spôsobom chce odložiť prezidentské voľby plánované na jeseň 2007. Výnimočný stav by mu dovolil zostať vo funkcii po celý čas trvania nebezpečia.
Hamíd Karzaj, afgánsky prezident
