Obhorená kabína lode Vostok 1, v ktorej 27-ročný Jurij Alexejevič Gagarin pred štyridsiatimi rokmi obletel za 108 minút Zem. Kabína zhorela, Gagarin pristál živý a zdravý juhozápadne od mesta Engels v Saratovskej oblasti. FOTO - ARCHÍV

Ďalekopis ČTK začal 12. apríla 1961 o 8.06 SEČ vyťukávať správu, že Sovietsky zväz vypustil do kozmu prvú družicu s ľudskou posádkou. Na palube lode Vostok 1 bol 27-ročný Jurij Alexejevič Gagarin. Po jedinom oblete Zeme 108 minút po štarte pristál prvý kozmonaut živý a zdravý juhozápadne od mesta Engels v Saratovskej oblasti.Správa o prvom lete človeka do vesmíru obletela svet hádam rýchlejšie ako samotný Gagarin. Po úspešnom vypustení Sputnika 4. októbra 1957 si tak Sovieti pripísali ďalšie prvenstvo v pretekoch o dobýjanie vesmíru. Pomyselné víťazstvo nad Američanmi však nebolo až také hladké.

Kozmické preteky

Keď sa v októbri 1957 ozvalo z éteru pípanie prvej umelej družice Zeme, odborníkom bolo hneď jasné, že nasledovať bude let prvého človeka do vesmíru. Otázkou bolo len to, či sa dostatočne silnú raketu podarí vyrobiť skôr Rusom, alebo Američanom. Táto otázka bola namieste, pretože v období studenej vojny informácie spoza železnej opony presakovali len veľmi zriedkavo a často v skreslenej podobe.

Od jesene 1959 začali Američania svojich pilotov pripravovať na let do vesmíru. Zhruba v rovnakom čase vybrali Sovieti dvadsať špičkových stíhacích letcov, z ktorých mal byť vycvičený prvý kozmonaut. Súčasne robili na kozmodróme Bajkonur testy a pokusné lety rakiet dostatočne silných na to, aby na obežnú dráhu Zeme vyniesli kabínu s ľudskou posádkou. Skúšky mali striedavé úspechy, ale svetová verejnosť vedela len o tom, čo sa podarilo. Najviac sa vryl do pamäti zverinec, ktorý koncom roka 1960 prežil 25-hodinový pobyt na obežnej dráhe.

V decembri 1960 zhoreli v atmosfére pri zostupe z obežnej dráhy dvaja psíci a let človeka sa o niekoľko mesiacov oddialil. Marcové pokusy (9. 3. a 25. 3. 1961) s jediným obletom Zeme sa však vydarili a bolo jasné, že deň D sa blíži. Američania v tom čase ohlásili na 28. apríla balistický skok Alana Sheparda. Zrejme to bolo impulzom, aby štátna komisia 3. apríla rozhodla, že nasledujúci let už bude s ľudskou posádkou.

Šesť kozmonautov odletelo 5. apríla na Bajkonur. O tri dni neskôr vytiahli z hangáru raketu a trojica Gagarin, Titov, Neľubov si obliekla kozmické skafandre, aby vôbec prvý raz trénovala na skutočnej kozmickej lodi. Rozhodnutie, že prvý poletí Gagarin, padlo 9. apríla. Jurij Alexejevič sa to dozvedel o deň neskôr. O necelých 48 hodín sa sympatický zlievač z Orenburgu stal nesmrteľným.

Letel Gagarin?

Pochybnosti o reálnosti letu Gagarina do vesmíru sa objavili vlastne ešte pred jeho skutočným letom. Už 7. apríla 1961 poslali dvaja netrpezliví francúzski novinári do sveta zvesť, že Sovieti vyslali do kozmu prvého človeka. Novinárska kačica síce rýchlo vypŕchla, ale tieň podozrenia zostal – čo ak sa let naozaj uskutočnil už 7. apríla, nevydaril sa a Gagarin je len nastrčenou figúrkou, ktorá má blamáž zakamuflovať? Spôsob, akým Rusi o lete prvého kozmonauta informovali, mohol toto podozrenie iba zvýšiť.

Predovšetkým, informácie prichádzali so zhruba hodinovým meškaním. Podľa odborníkov v čase ohláseného štartu o 7.07 h SEČ už musel mať Vostok 1 za sebou najmenej dve tretiny cesty. Ani oficiálna správa o udržiavaní stáleho spojenia s Gagarinom nebola pravdivá, pretože sieť sledovacích staníc bola v tom čase veľmi riedka. Zapojenie brzdiacich motorov ohlásili s oneskorením 48 minút a samotné úspešné pristátie dokonca 75 minút po tom, ako sa Gagarin katapultoval z pristávajúcej lode.

Podozrenie vyvolali aj oficiálne zábery lode, ktorá vraj Gagarina vyniesla na obežnú dráhu. Na záberoch z dokumentárneho filmu, ktorý premietali laickej verejnosti v máji 1961, vidno bežnú vojenskú jednostupňovú raketu s doletom 1500 km, aké defilovali rok predtým na Červenom námestí pri vojenskej prehliadke. Skutočnú raketu Vostok predstavili Sovieti až na parížskom aerosalóne v roku 1967.

Podvrhom boli aj údajné televízne zábery Gagarina počas obletu Zeme. Sám Gagarin na jednej z tlačových konferencií vyhlásil, že nemal so sebou ani fotoaparát, ani televíznu kameru.

Informačné šumy, skreslenia a zámerné klamstvá spôsobili, že už v roku 1961 sa vyskytli mnohé pochybnosti o reálnosti Gagarinovho letu do vesmíru. US News and World Report dokonca napísal, že Gagarin vôbec neletel a jeho hlas vysielali z magnetofónového pásu. (Zrejme tu čerpal inšpiráciu pre svoj slávny film Kozorožec 1 režisér Steven Spielberg.)

Sláva a pád

Let Jurija Alexejeviča Gagarina do vesmíru 12. apríla 1961 však nepriamo potvrdili práve Američania. Špionážna sieť už vtedy fungovala spoľahlivo a pol roka pred ani po štarte rakety Vostok 1 nezaznamenala žiadny neúspešný štart ani navedenie neznámeho telesa na obežnú dráhu okolo Zeme. Napokon, Gagarinov úspech podčiarkol 6. augusta 1961 let Germana Titova, ktorý absolvoval sedemnásť obletov Zeme.

Ak by bol Gagarin podstrčenou figúrkou na zamaskovanie katastrofy niekoho iného, Sovieti by zrejme tak skoro po fiasku neriskovali. Informačný chaos a nedostatok objektívnych správ teda treba pripísať dobe, v ktorej Gagarina vyslali, aby dokázal svetu prevahu Sovietskeho zväzu v raketovej technike.

Samotný Jurij Alexejevič Gagarin bol ozajstným hrdinom, ktorému osud priniesol slávu i smrť. Po siedmich rokoch diplomatickej kariéry sa vrátil späť do oddielu kozmonautov. Veľmi túžil znova lietať.

Začiatkom marca 1968 po náročných skúškach opäť zasadol do kokpitu stíhačky. Hoci bol vymenovaný za náhradníka do lode Sojuz 1, v ktorej tragicky zahynul Viktor Komarov, začal sa pripravovať na hladký oblet Mesiaca. Pre tento sen nakoniec aj položil svoj život. Pri 19. skúšobnom lete na stíhačke MiG-15 jeho stroj 27. marca 1968 havaroval. Najslávnejší kozmonaut, usmievavý Jurij Alexejevič Gagarin zahynul pri lietaní. Na odvrátenej strane Mesiaca na jeho počesť pomenovali jeden z kráterov.