Strmé vrchy v okolí Kokavy sa cez leto vždy zaplnili. Na kolešne sa vracali po zime gazdovia, ktorí sa tu starali o ovce, dobytok a pastviny. Veľká časť pôvodných kolešní časom stratila pôvodný význam, dnes slúžia buď na hospodárske účely, alebo sa stali oázou pokoja pre chalupárov.
Osemdesiatnik pokosí 24 hektárov
Štefanovi Chlebovi, ktorý býva na kolešni Belá od roku 1934, síce ťahá na osemdesiatku, no s veľkým hospodárstvom si poradí bez problémov. S pomocou rodiny dokáže pokosiť 24 hektárov pastvín, starať sa o kravy, býka a ovce, štepiť ovocné stromy, vyrábať hrable a košíky. Z vŕbového prútia aj buka. Ich pevnosť skúša tak, že sa na ne postaví a poskáče si. Držia bez jediného zapraskania. Občas vezme do rúk harmoniku a vyhráva pre celú rodinu.
„ Obyvatelia kolešní boli vždy veselí, nebol čas na nejaké zlosti a susedské spory. Od svitu do mrku sa tvrdo robilo a potom sme sa stretli na niektorej z usadlostí,“ hovorí Chlebo.
Starorodičovskú usadlosť postupne zmenil na celoročné bývanie a kolešňami nazýva hospodárske stavby. Život tu nie je jednoduchý, ale nemenil by. „Tu by ranný spachtoš neuspel. Vstávam aj o tretej – štvrtej ráno, aby sa všetko stihlo,“ hovorí.
S puškou pri ruke
Pán Chlebo priznáva, že život na samote nie je vždy jednoduchý. Na blízku kolešňu Dielik si rád zájde medveď, aj u nich sú častými hosťami líšky a diviaky. „Máme šesť psov, sú dobre vycvičení. Všetko zaženú,“ hovorí gazda. Viac ako zvierat sa obáva zlých ľudí. Nočné návštevy sú vždy podozrivé, aj preto vlastní pán Chlebo pušku. „ Slušní ľudia chodia cez deň, v noci treba čakať skôr zlodejov. Zatiaľ som však strieľať nemusel,“ hovorí.
V zime prichádzajú dni, keď ich občas poriadne zaveje. Aj preto si zvyknú robiť zásoby na viac dní. „ Veľa vecí si dopestujeme, kedysi sme aj päťkrát do týždňa piekli chlieb,“ hovorí.
S vodou na laze problémy nie sú, pán Chlebo si sám postavil „ ponorku“. Je to ponorné čerpadlo, ktoré dáva dostatok vody pre celú usadlosť. Majú vodu úplne ľadovú, ale aj takzvanú teplicu. Keď v zime vyteká zo studne, uprostred snehu rastie zelená tráva.
Sám sebe zverolekárom
„Kým by sem zverolekár prišiel, bolo by po krave,“ hovorí gazda, ktorý zvládne aj náročné pôrody. Aj s malým býkom boli problémy, musel ho ťahať s pomocou lanka.
Boli časy, keď rodina Chlebovcov chovala 60 oviec. Dnes ich chová šestnásť, okrem býčka aj niekoľko kráv. „Život na samote vás mnohému naučí. Viem obsluhovať senomet, mláťačku, aj všetky poľnohospodárske stroje. Opraviť si ich tiež musím sám,“ hovorí.
Susedia na blízkych i vzdialenejších lazoch sa viackrát vystriedali, lebo nie každý dokáže žiť zdanlivo romantický, ale ťažký život.
„Postupne sa to stáva rekreačným rajom, no má to aj nedostatky. Okolie niektorých kolešní začína zarastať a meniť tvár. Chalupári nemajú kedy kosiť obrovské plochy a chýbajú hospodárske zvieratá, ktoré by to tu spásali,“ hovorí Štefan Chlebo.
