Kedysi boli encyklopedistami Aristoteles či Denis Diderot. Dnes ním môže byť ktokoľvek. Trebárs agenti CIA či Vatikán. Aspoň v internetovej Wikipédii.
Americkí tvorcovia obľúbenej otvorenej encyklopédie jej obsah zverili do rúk desaťtisícom editorov: ktokoľvek môže meniť ľubovoľný text a nikto sa nepýta, či sa v danej oblasti aspoň trochu vyzná.
V súčasnosti je Wikipedia najvyhľadávanajšou internetovou encyklopédiou na svete. Ak sa chcete rýchlo dozvedieť napríklad počet amerických prezidentov, kliknete si práve na jej adresu. Článok o USA bol pritom za tento rok desiaty najčítanejší. Na čele je Harry Potter.
Vplyv Wikipédie si veľmi rýchlo uvedomili tajné služby, politické strany či nadnárodné koncerny a začali obsah najobľúbenejšej novodobej encyklopédie, ktorá je na rozdiel od jej rešpektovanejších kolegýň úplne zadarmo, pretvárať na svoj obraz.
WikiSkener v akcii
Dokazuje to nová služba, ktorú vyvinul študent Virgil Griffith z Kalifornského technologického inštitútu. Takzvaný WikiSkener odhaľuje totožnosť editorov na základe IP adries a pozná tak celú históriu zmien. Griffith hovorí, že síce nevedia identifikovať jednotlivcov, ale "vieme, že článok menil niekto s prístupom na ich sieť“ . Úpravy v článkoch Wikipédie napríklad robila americká tajná služba, počítačová firma Dell či britskí labouristi.
WikiSkener napríklad odhalil, že istý zamestnanec americkej Demokratickej strany do článku o politickom komentátorovi konzervatívneho rádia Rushovi Limbaughovi dopísal, že je „idiot a rasista“. Zaktivizovala sa aj Republikánska strana, keď vojnu v Iraku prepísala z „invázie“ na „oslobodenie“ vedené Spojenými štátmi. Letecké zábery z Guantanáma? Zabudnite - stiahla ich FBI.
Biele miesta „objasnil“ i istý snaživec zo CIA. Popri množstve úprav o americkej národnej bezpečnosti a geografii doplnil rozsiahle sekcie o bojoch vo filmoch Hviezdne vojny. Z tajných agentov tiež ktosi upravoval profil iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda. Niekto z Vatikánu sa vo Wikipedii zasa rozpísal o katolíckych svätých a pomenil údaje o scientologickej sekte. A istý kanadský úradník opakovane odstraňoval článok Wikipédie o homosexualite.
„Články sú živé,“ komentovala to pre kanadský Globe and Mail hovorkyňa Wikipédie Sandra Ordonezová. Hrozba vandalizmu je tu stále,“ dodala.
Tisícky nadšencov teraz na Wikipédii vyhľadávajú ďalších a ďalších hriešnikov. Ostáva veriť, že jej to pomôže k väčšej objektivite.
Stĺpček Tomáša Bellu
Milión opíc
Ak posadíme milión opíc za písacie stroje na nekonečný čas, skôr či neskôr jedna z nich napíše Hamleta. Táto myšlienka musela čakať 88 rokov, kým sa podarilo dokázať, že laici naozaj môžu vytvoriť kvalitné dielo, ale musí ich byť naozaj veľa.
Medzi desiatimi najpopulárnejšími stránkami na internete sa krčí aj Wikipedia s rozpočtom pár dolárov. Milióny jej hesiel môže editovať ktokoľvek. Tento týždeň sa ukázalo, že medzi editorov patria aj agenti FBI, ak ide o informácie o amerických prezidentoch, či zamestnanci Vatikánu pri hesle o lídrovi katolíckych radikálov. Kritici to označujú za chybu Wikipedie, v skutočnosti je to jej najväčšia prednosť. Výsledkom hádok agentov FBI s občianskymi aktivistami sú totiž väčšinou vyvážené texty. Dokázala to aj štúdia časopisu Nature, podľa ktorej vo Wikipedii nie je viac chýb ako v Encyclopedii Britannica.
Keď som pátral po vzniku „teórie opíc“, ako prvá sa objavila stránka z Wikipedie. Podľa nej s ňou prišiel Émile Borel v roku 1913. Ak to aj nie je pravda, vo Wikipedii to na rozdiel od tohto textu bude opravené ešte dnes.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
