BRATISLAVA. Keď si psychicky chorí páchatelia závažných trestných činov odpykajú tresty, dostávajú sa na slobodu. Voľne sa pohybujú, hoci sú pre spoločnosť nebezpeční. Na Slovensku chýba strážené zariadenie, kde by sa títo prepustení väzni mohli liečiť.
Zákon detenciu pozná
Trestný zákon s ochrannou liečbou počíta už od januára 2006. Sudcovia však nemajú páchateľov znásilnení, brutálnych vrážd či pedofilov, u ktorých znalec potvrdí možnosť recidívy, kam posielať.
Ministerstvo spravodlivosti upozorňuje, že dnes je vo väzniciach asi 157 potenciálnych klientov detenčného ústavu.
U 81 z nich sú stanovené diagnózy. Prevládajú poruchy osobnosti a správania, časť tvoria schizofrenici. Znalci potvrdzujú, že možnosť, že by sa vyliečili, je veľmi malá. Asi tridsiatka z nich sa môže dostať na slobodu do roka.
Na ústav neboli peniaze
Ministerstvo zdravotníctva na ústav nenašlo peniaze. Úlohou rezortu spravodlivosti bolo len zabezpečiť jeho ochranu. Dohodu o spolupráci podpísali ešte vo februári 2006 vtedajší ministri Rudolf Zajac a Daniel Lipšic. Zajac vytipoval vhodnú budovu pri psychiatrickej liečebni v Sučanoch, odvtedy sa však s ústavom nič neudialo.
V novembri 2006 Zajacov nástupca Ivan Valentovič zmluvu vypovedal. Nenašiel v rozpočte potrebných 40 miliónov. S ministerstvom spravodlivosti začal rokovať až tento týždeň.
„Som rád, že pán minister Valentovič pochopil vážnosť situácie a vydal pokyn na prípravu zriadenia detenčného ústavu,“ povedal po rokovaní minister spravodlivosti Štefan Harabin. Hovorí, že peniaze nemôžu byť v takomto prípade, keď ide o bezpečnosť ľudí, prekážkou.
O tom, či ústav v Sučanoch naozaj vznikne, rozhodne komisia zložená zo zástupcov oboch rezortov na budúci týždeň.
Keďže vytipovaný objekt je zdemolovaný, je možné, že ministerstvá budú musieť nájsť iné riešenie.
Bez liečby je riziko veľké
Sexuologička Danica Caisová potvrdila, že ak sa páchatelia násilných či sexuálne motivovaných trestných činov nebudú liečiť, hrozba, že budú opäť páchať zločiny, je naozaj veľká. „Keď je liečba dostatočne dlhá a dostatočne cielená, tak sa riziko recidívy zmenšuje.“
Do detenčného ústavu by však podľa nej mali ísť len tí páchatelia, u ktorých sa naozaj potvrdí, že ich správanie je nezmeniteľné. Detenčný ústav totiž podľa nej znamená doživotie. „Je to ako trest smrti.“
Zákon však počíta s tým, že súd musí nechať aspoň raz ročne preskúmať, či u klienta ostávajú dôvody, aby musel zotrvať v ústave. V takom prípade nepôjde podľa Caisovej o tradičné detenčné zariadenie.
O názve ústavu sa dá ešte hovoriť, dôležité podľa nej je, aby vznikol. „Je nemysliteľné, aby u nás neexistovalo civilné zariadenie, kde by po výkone trestu odsúdení mali kam ďalej ísť.“
Kým sú páchatelia s nariadenou liečbou vo väzení, liečia sa v Košiciach. Ak dostanú podmienečný trest, s ich liečbou je problém. Pri psychiatrických liečebniach totiž nie sú špeciálne oddelenia na liečbu sexuálnych deviácií, čo je podľa Caisovej veľkou chybou. Ambulantná liečba v takýchto prípadoch nestačí.
Príkladom sú Česi
Sexuologička spomenula ako príklad Česko. Pri každej väčšej psychiatrickej liečebni tam majú aj špecializované sexuologické oddelenia. Okrem toho chcú na budúci rok zriadiť aj detenčný ústav.
Problémom je, že na Slovensku sa tvárime, ako keby sme deviantov nemali, hovorí Caisová.
Na čo majú detenčné ústavy slúžiť
úlohou detencie je ochrana spoločnosti pred páchateľmi, ktorí evidentne a preukázateľne ochoreli na nevyliečiteľnú duševnú chorobu a je obava, že aj po prepustení z väzenia by mohli spáchať obzvlášť závažný zločin,
súd rozhodne o umiestnení do ústavu na základe odborného lekárskeho posudku,
príklady ochorení či psychických porúch, keď prichádza liečba v detenčnom ústave do úvahy: poruchy osobnosti a správania, schizofrénia, pretrvávajúce poruchy s bludmi, emočne nestabilná osobnosť, poruchy voľby sexuálneho objektu, exhibicionizmus, ľahká či stredná duševná zaostalosť.
Zdroj: ministerstvo spravodlivosti
Budovu pre ústav rozkradli a pustne
SUČANY. Budova, v ktorej má sídliť detenčný ústav, je zdevastovaná, zarastená krovím, burinou a sem-tam obohnaná deravým hrdzavým plotom.
Poničili ju zlodeji a zberači druhotných surovín. Od cesty vyzerá ako vypitvaná. Chýbajú priečky, schodištia, rozvodné skrine sú prázdne. Tehlový múr, ktorý ju mal zrejme chrániť, sa už pod vplyvom počasia rozpadáva.
Na stene budovy otočenej k Psychiatrickej liečebni vidno náznaky čerstvej rekonštrukcie. Celkom nové plastové okná omurované tehlami kontrastujú s rozpadávajúcim sa tehlovým prístreškom vzdialeným len niekoľko desiatok centimetrov. Steny lemujú ďalšie diery bez okien.
Nápisy Zákaz vstupu! a Nebezpečenstvo úrazu! na výstražnej tabuľke na rozpadávajúcej sa stene sa dnes dá prečítať už len s pomocou optiky kvalitného fotoaparátu. „Romáci nevedia čítať a navyše je im to jedno,“ tvrdia miestni.
Odhadnúť, kedy sa budova bude dať využívať pre nevyliečiteľných páchateľov najzávažnejších trestných činov, nevie ani riaditeľ psychiatrickej liečebne v Sučanoch Ľubomír Strelka.
Cez telefón na vrátnici včera odkázal, že informácie o mieste pre detenčný ústav nemá. Múdrejší bude na budúci týždeň po porade na ministerstve.
Samotní Sučanci uvažujú, či by sa viac neoplatilo postaviť ústav na zelenej lúke. Veľké výhrady k ústavu zatiaľ nemajú.
V Sučanoch sa tak zrejme nezopakuje situácia z českej obce Vidnava, kde vznik ústavu pre deviantov odsúhlasili obyvatelia v referende.
Daniel Vražda
