Námestník riaditeľa Slovenského pozemkového fondu Branislav Bríza podpísal začiatkom apríla zmluvu, na základe ktorej sa stala reštituentka z južného Slovenska vlastníčkou lukratívnych pozemkov v obci Vígľaš neďaleko Zvolena. Vzápätí ich predala súkromnej firme Land Danubia, ktorá tam chce postaviť rozsiahly priemyselný park.
„Ide o ďalšiu čudnú transakciu, ktorá veľmi smrdí,“ reagoval poslanec Pavol Frešo (SDKÚ) z parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo. Denník SME pred časom informoval, že Bríza podpísal podobné zmluvy aj s inými reštituentmi z juhu Slovenska, ktorí tak získali lukratívne pozemky v podtatranskej obci Veľký Slavkov.
Bríza je nominantom HZDS, z rovnakej strany je aj minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa, pod ktorého fond spadá.
Najlepšie pozemky
91-ročná Hildegarda Schulzová z Nitry mala nárok na pozemky v okrese Topoľčany. Namiesto toho jej fond poskytol viac ako 1 700 000 štvorcových metrov v obci Vígľaš. Oficiálne stanovená cena – necelé tri koruny za meter. „Ide o najlepšie pozemky v regióne, ktoré sme spravovali,“ povedal SME zamestnanec fondu vo Zvolene.
Momentálne sa pozemky vo Vígľaši predávajú od 300 do 500 korún za meter. „O pôdu v tejto lokalite je veľký záujem. Do Zvolena je to len dvanásť kilometrov,“ hovorí starosta obce Pavel Výboh. Predpokladá, že ak bude firma investovať do infraštruktúry, o niekoľko rokov sa cena pozemkov vo Vígľaši vyšplhá až na úroveň dvoch tisíc korún.
So Schulzovou ani s jej právnikom Ladislavom Turi Nagyom sa nám spojiť nepodarilo. Schulzová žije vo Švajčiarsku, právnik v polovici júna zomrel. Schulzová dostala od fondu aj pozemky vo Veľkom Slavkove.
Atmosféra strachu
Okolnosti prevodu pozemkov vo Vígľaši prekvapili aj zástupkyňu riaditeľa na katastrálnom úrade v Detve Máriu Paučovú. „Nepamätám sa, že by sme riešili podobný prípad.“ Aj podľa jej kolegyne, ktorá nechce zverejniť svoje meno, ide o mimoriadne lukratívnu pôdu. „Ako je možné, že také veľké pozemky dostane človek, ktorý žije vo Švajčiarsku, keď tu máme veľa neuspokojených reštituentov z blízkeho okolia?“
Na túto skutočnosť viackrát upozornila aj regionálna šéfka fondu vo Zvolene Mária Hvojníková. „Náhradné pozemky budeme potrebovať pre reštituentov, ktorým vznikli nároky v okresoch Zvolen, Detva a Krupina. Ide o 1704 žiadateľov a pôdu vo výmere 1200 hektárov,“ napísala vedeniu fondu v Bratislave v júli 2005.
Podobné stanovisko poslala aj v októbri 2006. „Aj dnes je to číslo zhruba rovnaké, niektoré prípady máme až z roku 1992,“ potvrdil Hvojníkovej zástupca Ondrej Hraško.
Krátko pred podpisom zmluvy s reštituentkou Schulzovou Hvojníková nečakane zmenila názor. „Bríza si ju zavolal do Bratislavy na koberec. Keď sa vrátila, povedala, že ju upozornil, že ak bude niekto tú reštitúciu spochybňovať, postará sa o to, aby prišiel o zamestnanie. Evidentne sa zľakla, keďže s ňou napokon súhlasila,“ povedal jej kolega, ktorého meno máme v redakcii.
Hvojníková sa nechcela ku kauze vyjadrovať, od polovice apríla je práceneschopná. „Nechajte to, prosím, tak.“
Rýchlosťou blesku
Pozoruhodný je aj časový sled udalostí od podpisu zmluvy po návrh priemyselného parku vo Vígľaši.
Katastrálny úrad v Detve dostal všetky potrebné dokumenty na prevod vlastníckeho práva k pozemkom v deň podpisu zmluvy medzi Brízom a Schulzovou. O dva týždne sa na katastri hlásila firma Land Danubia. Dva dni na to, ako získala pozemky (9. júna), poslala starostovi Vígľaša ideový návrh priemyselného parku, ktorý chce postaviť.
Podľa informácií SME trvá spracovanie takého návrhu tri až štyri mesiace. Znamená to, že spoločnosť Land Danubia si ho dala vypracovať predtým, ako sa stala vlastníkom pôdy vo Vígľaši. Je možné, že tak urobila ešte pred podpisom zmluvy medzi Brízom a Schulzovou.
Autor návrhu Michal Chudík z firmy Aurex však tvrdí, že ak je to nevyhnutné, vie návrh urobiť aj za mesiac. „Záleží na zámere investora, územnom pláne“. Ako dlho pripravoval návrh parku vo Vígľaši, nechcel povedať. „Zadávatelia projektu sa vyjadrili, že veci sa vyvíjajú, takže na akékoľvek informácie je embargo.“
Žiadosť o rozhovor odmietla aj firma Land Danubia.
Simon: Bol to kšeft
Právnik Pavel Nechala z Transparency International nepovažuje za náhodu, že „lukratívne pozemky sú prideľované tým istým reštituentom, ktorí ich vzápätí predávajú súkromným firmám. Myslím, že ide o koordinovaný postup, do ktorého je zapojené aj vedenie fondu.“
Podobný názor má aj bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon z SMK. „Je naozaj obdivuhodné, čo všetko dokázal pán Bríza za trinásť dní. Odvtedy tempo vybavovania reštitúcií výrazne poľavilo.“ Bríza totiž podpísal všetky sporné zmluvy v čase, keď bol vtedajší riaditeľ fondu František Hideghéty na dovolenke. „Začínam mať podozrenie, že mu išlo o kšeft,“ myslí si o jeho postupe Simon.
Bríza s nami odmietol komunikovať: „Otázky pošlite emailom hovorcovi fondu Kavjakovi.“ Ľudovít Kavjak je však do 27. augusta na dovolenke, a tak sme Brízu kontaktovali znova. „Odpovieme vám, keď sa vráti z dovolenky.“
Na otázky SME nereagoval ani minister Jureňa.
Tatry: rovnaké mená aj princíp
BRATISLAVA. Koncom júna denník SME informoval, že námestník riaditeľa pozemkového fondu Branislav Bríza podpísal štyri zmluvy, na základe ktorých sa stali reštituenti z južného Slovenska vlastníkmi lukratívnych pozemkov vo Veľkom Slavkove. Jedna z nich sa týkala rovnakej reštituentky (Schulzová), respektíve jej právneho zástupcu (Nagy), s ktorými podpísal Bríza aj zmluvu o prevode pozemkov v obci Vígľaš.
Opozícia vzápätí iniciovala poslanecký prieskum, po ktorom skonštatovala, že fond nemal dôvod prideľovať reštituentom z juhu pozemky v Tatrách. Prieskum pokračuje v septembri. „Budeme sa pýtať na všetky zmluvy, ktoré boli uzavreté v inkriminovanom období. Aj na tú, ktorá sa týka Vígľaša,“ hovorí poslanec SDKÚ Pavol Frešo, ktorý je presvedčený, že fond porušil interné predpisy.
Pri takzvaných mimoregionálnych reštitúciách je totiž potrebné vyjadrenie regiónu, kde mal reštituent pôvodné pozemky, že na danom území nie sú žiadne voľné parcely. „V prípade Veľkého Slavkova nám fond takéto dokumenty nepredložil,“ dodal Frešo. Bríza aj minister Jureňa akékoľvek pochybenia odmietli.
(vag)
Vígľaš park nechce
Starosta obce Vígľaš Pavel Výboh hovorí, že o pozemky, na ktorých chce Land Danubia stavať priemyselný park, je veľký záujem už dva roky. S predstaviteľmi spomínanej firmy sa však prvýkrát stretol až v júni 2007.
„Pozval som ich na rokovanie obecnej rady, aby predstavili svoje zámery aj poslancom. V tom čase však nevedeli povedať, ako by to malo celé vyzerať.“
Poslanci podľa Výboha zatiaľ nedospeli k jednoznačnému záveru, v tejto fáze však väčšina s výstavbou parku „skôr nesúhlasí“. Dôvodom je najmä to, že priemyselná zóna s rozlohou viac ako 170 hektárov by podstatne zmenila charakter Vígľaša.
Byty alebo park
S výstavbou parku nepočíta ani územný plán obce. „Jeho zmena sa schvaľuje najmenej rok, rovnako by sa musel zmeniť plán sociálneho a hospodárskeho rozvoja obce,“ upozorňuje Výboh. V blízkosti plánovanej zóny chce totiž obec stavať byty. „Realizácia tohto parku by ich výstavbu výrazne narušila.“
Hneď vedľa potenciálneho parku už navyše obec počíta s inou priemyselnou zónou. „Prvá nosná firma, ktorá sa tam chce angažovať, Burgmaier, už ohlásila, že zamestná 600 ľudí,“ hovorí starosta, ktorý sa obáva, že ak by boli parky dva, môže byť problém s nedostatkom domácej pracovnej sily.
V takom prípade by sa zrejme firma obrátila na robotníkov z Rumunska či Bulharska, čo by vyžadovalo ďalšie investície do bývania. Tým viac, že v neďalekej Detve by mala spoločnosť Doprastav onedlho ukončiť výstavbu ďalšieho priemyselného parku. Investori stavby, mesto Detva a firma PPS Group, sa pritom zaviazali, že v priebehu piatich rokov po jej ukončení zamestnajú 500 ľudí.
„Rekonštruujeme bývalú výrobnú halu Podpolianskych strojární. Už teraz máme problém s náborom ľudí,“ povedal projektový manažér Doprastavu Marek Očenáš.
(vag)
Kto je Land Danubia
Spoločnosť Land Danubia pôsobí na trhu od októbra 2005. Podľa výpisu z obchodného registra sa zaoberá inžinierskou činnosťou, prieskumom trhu, spracovaním dát či reklamou.
Konateľmi Land Danubie sú Pavol Urbanič a Mikuláš Janovský. Urbanič pôsobí v orgánoch desiatich firiem, jednu z nich, PaulWillow, vlastní spolu s Róbertom Šátekom – šéfom predstavenstva SIRS Development, ktorú ovláda Georgie Trabelssie, blízky šéfovi SNS Jánovi Slotovi.
Čudní parťáci
Janovský je okrem Land Danubie v orgánoch ďalších šiestich firiem. Sedí napríklad v dozornej rade spoločnosti LikoSpol, kde sú členmi predstavenstva Ivan Pokorný a Mário Bednárik. Títo ľudia stoja aj za bezpečnostnou službou A – Team security, ktorá chránila počas volieb centrálu Smeru. Až do januára 2006 bol spolumajiteľom SBSky aj Michail Gabrieľan – človek, ktorého meno je na tzv. mafiánskych zoznamoch. Pokorný s Bednárikom figurovali vo viacerých firmách aj s Liborom a Ivanom Jakšíkovcami – ďalšími ľuďmi zo spomínaných zoznamov.
Viac ako dva roky bol s Janovským v dozornej rade LikoSpolu aj právnik Martin Bognár, ktorý bol obvinený v kauze vyberania výpalného. Podľa polície vypracoval zmluvy o „poskytovaní ochrany“, ktoré podpisovali s SBS-kami, spadajúcimi pod takzvaných takáčovcov, majitelia bratislavských reštaurácií. Prokuratúra však obvinenie neskôr zrušila. Bognár bol aj jedným zo svedkov v kauze Majský – ako právny zástupca Vladimíra Fruniho, ktorý vypracoval zmluvy, súvisiace s nezákonnou činnosťou nebankových spoločností BMG Invest a Horizont.
(vag)
