BRATISLAVA. Prípad dva dni nezvestného dvojročného Jarka z osady pri Kolačkove, ako aj ročného dieťaťa, ktoré matka v pondelok nechala v ohrádke neďaleko krčmy, v ktorej pila, sú iba dva z množstva prípadov opustenia dieťaťa rodičom, ktoré sa dočkali medializácie. V skutočnosti sa väčšina zdrvujúcich príbehov do médií ani nedostane.
Ide o patologické javy, ktoré by hlavne zo strany sociálnych odborov mali vyvolať zvýšený záujem o situáciu v týchto rodinách.
„Dvojročné dieťa nemôže byť bez dozoru,“ myslí si Samuel Hruškovic z Rescue Team Slovakia, dobrovoľnej organizácie, ktorá podobné prípady sleduje a vypracovala aj metodiku pátrania po stratených ľuďoch.
Hoci po chlapcovi pátrali desiatky záchranárov, nakoniec ho našli náhodní hubári. Podobný prípad sa pred niekoľkými týždňami stal v Jasove, kde sa päťročný chlapec sám vybral na jahody. Tri dni blúdil po lese a hľadalo ho množstvo ľudí. Nakoniec sa vrátil sám.
Opustené, odložené, zatúlané
Odlišnú kategóriu tvoria prípady, keď rodičia deti opustia alebo odložia. V máji na sídlisku v Michalovciach vyložili príbuzní z auta 4-ročného chlapca z Trebišovského okresu a nechali ho napospas osudu.
Právnička Iveta Rajtáková, ktorá sa venuje rodinnému právu, hovorí, že slovenský právny poriadok na takéto prípady pamätá. „Voči rodičom sa dá vyvodiť zodpovednosť. Podľa zákona o rodine môžu súdy reagovať na zanedbanie rodičovských povinností buď upozornením, alebo určením dohľadu nad rodinou. Ak by opatrenia neviedli k náprave, môžu im dieťa odňať aj proti ich vôli. V prípade vážneho zanedbania starostlivosti sa môže začať aj trestné stíhanie, kde sa sadzba za opustenie dieťaťa pohybuje v rozmedzí 1 - 5 rokov. V prípade, že dieťa utrpí aj telesnú ujmu, môžu čeliť trestnému činu ublíženia na zdraví
Chlapec z ulice pôjde do domova
Psychologička Zuzana Pitoňáková hovorí, že podobné prípady sú zväčša signálom, že v rodine niečo nie je v poriadku a zväčša je nevyhnutná aj následná sociálna a psychologická intervencia. „Každý takýto prípad treba riešiť individuálne, lebo hlavne v prípade zatúlaných detí môže ísť aj o iné faktory. Napríklad detskú zvedavosť alebo nedostatočné vyhodnotenie konania,“ dodala psychologička.
V prípade odloženého chlapčeka z Bratislavy už polícia rodičov obvinila a začalo sa aj sociálne vyšetrovanie. Dieťa predbežne umiestnili do domova. Oslovili sme aj oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, ako budú postupovať v prípade rodiny strateného chlapca z Kolačkova, no do uzávierky sa nám nepodarilo získať vyjadrenie.
Polícia berie do úvahy závažnosť celého prípadu, mieru zodpovednosti rodičov za skutok a prípadnú zdravotnú ujmu, ktorú dieťa utrpelo.
Moje, tvoje, naše deti
Podľa Samuela Hruškovica práve v niektorých zaostalých osadách býva situácia zložitá. Deti sa pohybujú vo viacerých domácnostiach, je ich veľa a úlohu hrá aj slabšie sociálne zázemie a životný štýl rodín. Rodičia často až po hodinách zistia, že im chýba dieťa. Pátranie je potom omnoho zložitejšie.
V prípade úplne malého dieťaťa, aké sa stratilo aj v Kolačkove, je zrejmé, že zablúdenie si neuvedomuje a nemá ešte orientačné schopnosti. Zväčša sa bude pohybovať iba v okolí.
Rescue Team Slovakia prišiel s podrobným manuálom, ako riešiť prípady stratených ľudí v rôznych vekových kategóriách a za rôznych okolností. „Verejnosť má nedostatočné poznatky o tom, čo všetko ich pri hľadaní osôb v teréne čaká. Preto chceme v tomto smere začať vzdelávaciu kampaň hlavne u mladej generácie,“ dodal Hruškovic.
Približne 57 percent stratených detí do troch rokov využíva lesné cesty a chodníky, zriedka sa púšťajú mimo nich. Nebezpečné môže byť, že ich priťahujú náhodné objekty, ako tunely, kanály a studne. Podľa štatistík nájdu záchranári malé deti zvyčajne v okruhu do 2,6 kilometra, u detí nad štyri roky však už táto vzdialenosť narastá na 6 až 8 kilometrov i viac.
Na stránke zachranari.sk už spustili podrobnú metodiku, ako sa v podobných prípadoch zachovať. „Dôležité je nahlásiť stratu dieťaťa čo najskôr, lebo každú ďalšiu hodinu šance na jeho nájdenie klesajú,“ dodal.
Sám v lese
Stratený dvojročný chlapček z Kolačkova strávil sám v lese takmer 50 hodín. Asi osemsto metrov od osady, v ktorej Jarko so svojimi rodičmi býva, ho našiel hubár Ján Vislocký. Dieťa sedelo v pŕhľave a obkolesovali ho muchy.
„S rodinou sme išli na huby a asi 80 metrov od cesty som začul akoby kňučanie. Zvuky sa zopakovali.“ V poraste našli strateného chlapca. „Dieťa sa najprv bálo, potom začalo plakať,“ hovorí Ján Vislocký.
Chlapec je na detskom oddelení ľubovnianskej nemocnice.
„Som rada, že už ho mám. Veľmi som za ním plakala. Vedela som, že nie je mŕtvy. Srdce mi hovorilo, že dieťa žije. Keď mi ho dali, ani som nespala, len som sa naňho celú noc pozerala,“ hovorí chlapcova matka Nadežda. Je presvedčená, že dieťa jej niekto úmyselne odniesol. Tvrdí, že na malého Jarka, ale aj na svoje ďalšie dve deti si už bude dávať väčší pozor.
Jarko sa stratil v pondelok večer. V tú noc zastihla Kolačkov veľká búrka, ktorá sa zopakovala aj na druhý deň. Dieťa odišlo z domu iba v sandáloch a gatkách. Vzhľadom na ťažké podmienky dieťaťa mnohí označujú jeho prežitie ako malý zázrak. Podľa primárky detského oddelenia nemocnice v Starej Ľubovni Lýdie Juricovej na dieťati neboli spozorované okrem odrenín vážnejšie zranenia. Jeho stav je stabilizovaný a v norme sú všetky jeho vitálne funkcie. Peter Rindoš
