BRATISLAVA. Zajtra to bude rok, čo študentka Hedviga Malinová oznámila polícii, že ju v Nitre, cestou na skúšku, zbili dvaja muži. Z uší jej mali strhnúť náušnice, ukradli jej vraj mobil, donútili vyzliecť tričko a napísali naň „Maďari za Dunai“.
Také boli prvé správy. Všetko sa stalo v čase, keď na Slovensku pribúdalo prejavov národnostného extrémizmu a riešili ho aj politici.
Predseda SMK Béla Bugár hovoril o raste protimaďarského napätia, policajný prezident Ján Packa zvolal tlačovku, že nebude tolerovať extrémizmus.
Dnes polícia tvrdí, že Malinovú nikto nezbil a začala trestné stíhanie pre krivú výpoveď.
Podľa prieskumu, ktorý pre denník SME urobila agentúra MVK, verí tejto verzii len 24 percent opýtaných. Asi rovnaký počet neverí žiadnej verzii.
To, že študentku Hedvigu Malinovú niekto zbil, si myslí takmer 47 percent ľudí. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre denník SME urobila agentúra MVK. Prieskum sa konal v dňoch 30. júla až 6. augusta na vzorke 1200 respondentov.Vyše 12 percent z tých, čo jej veria, si myslí, že Malinovú napadli slovenskí extrémisti, teda veria jej verzii.
Takmer 13 percent si myslí, že ju napadli maďarskí extrémisti a skoro 22 percent mieni, že jej napadnutie nesúviselo s jej národnosťou.
Prípad delí krajinu na Maďarov a Slovákov. Malinovej veria najviac Maďari. Podľa prieskumu si až 63 percent Slovákov s maďarskou národnosťou myslí, že ju zbili slovenskí extrémisti. Tejto verzii naopak verí len 6 percent občanov slovenskej národnosti.
Veria jej voliči SMK
„Od začiatku som nemal pocit, že by polícia tvrdila, že ju nikto nezbil,“ hovorí sociológ Pavel Haulík. Ministerstvo vnútra pritom dodnes tvrdí, že študentka zbitá nebola. Policajný prezident Ján Packa nedávno vyhlásil, že zbiť ju mohli, ale nie tak ako ona tvrdí.Malinovej jednoznačne veria voliči SMK. Až 72 percent z nich si myslí, že ju zbili slovenskí extrémisti.
Druhou skupinou, ktorá jej verí nadpriemerne, sú voliči KDH. Malinovej verzii verí vyše štvrtina z nich. Haulik to nevie vysvetliť. „Voliči KDH sú skôr starší, vidiecki ľudia. To je záhada.“
Aj medzi Maďarmi a Slovákmi sa podľa neho nájdu takí, čo nevnímajú prípad na základe etnickej roviny. „Ale podiel Maďarov, čo majú pocit, že je to čin slovenských extrémistov, je vysoký,“ dodal Haulík. To, že Hedvigu zbili, ale bez národnostného motívu, si myslí 13 percent voličov SMK.
Dôvera v policajnú verziu je silnejšia u voličov HZDS, SNS a Smeru. Podľa sociológa je to hlavne tým, že sú národnostne orientovaní.
Na vine sú politici
Spolitizovanie spôsobilo podľa politológov to, že krajina je rozdelená. Chybu podľa nich urobili tak SMK, ako aj Smer.
„Politická komunikácia sa od vedeckej líši v tom, že politik si môže dovoliť klamať, manipulovať a môže sa oprieť o rozšírené názory vo verejnosti,“ povedal politológ László Öllös.
Práve preto si nie je istý, či sa vo verejnosti raz vytvorí jednotný názor.
„Aj v prípade prehľadného dokončenia kauzy na súde budú politici chcieť, aby názory, ktoré rozšírili, žili ďalej,“ povedal.
Podľa Öllösa je v poriadku, že sa SMK Malinovej zastala, chybu však strana podľa neho urobila vtedy, keď nechala svojho poslanca Gábora Gála, aby ju obhajoval.
Poslanec SMK László Nagy Malinovú navštívil v nemocnici, študentka však odmietla návštevu podpredsedu vlády pre ľudské práva Dušana Čaploviča zo Smeru.
Ponaučenie?
Haulík hovorí, že politici by si z celej kauzy mali zobrať ponaučenie.
„Bolo to nebezpečné zahrávanie z oboch strán. SMK príliš skoro vyštartovala so svojou verziou a Fico reagoval príliš emotívne. Je šťastie, že to nespôsobilo vážnejšiu politickú traumu.“
Podľa Pavla Haulíka z agentúry je počet nerozhodnutých vysoký a svedčí o tom, že vášne z celej kauzy postupne opadajú.
„Tí, ktorí boli presvedčení o svojej pravde, na nej zotrvali, a tí, ktorí boli menej presvedčení, už neveria ničomu. Nedá sa to už politicky využiť,“ myslí si sociológ.
Výsledky celého prieskumu
Prečo veria Hedvige
Minister vnútra čelil pre kauzu Hedvigy Malinovej viacerým občianskym výzvam. Podpísali ich hlavne slovenskí intelektuáli, ktorí sú presvedčení, že Hedviga neklame.
„Poznám verejne dostupné materiály zo spisu a na základe nich možno jednoznačne povedať, že variant, že Hedviga Malinová nebola zbitá a klamala, nezodpovedá faktom,“ tvrdí literárny vedec Peter Zajac. „Išla na skúšku, viacerí študenti a učitelia ju videli ako zbitú, prvé záznamy z nemocnice hovoria, že mala zranenia,“ hovorí o faktoch, ktoré ho presvedčili.
To, že kauza rozdelila Slovensko, je podľa neho dôsledok prvého vystúpenia ministra vnútra, predsedu vlády a policajného prezidenta.
„Bolo také sugestívne, že presvedčilo veľkú väčšinu ľudí. Hovorili o nespochybniteľnosti toho, že klamala. To, že sa mienka začala obracať, pokladám za veľkú zásluhu médií,“ povedal Zajac. Problém tiež podľa neho je, že kauza je zaťažená národnostnou tematikou.
Výzvu podpísal aj filozof Egon Gál: „Osobne poznám doktora Haštu, ktorý je jej terapeutom. Verím mu,“ povedal. Psychiater Jozef Hašto Malinovú liečil a tvrdí, že ju zbili. „Pri prvých záberoch bolo vidieť, že má dokaličenú tvár. To si predsa nemôže urobiť sama,“ hovorí Gál.
Psychiater Peter Hunčík tiež hovorí, že Hedvigin právny zástupca priniesol toľko dôkazov, ktoré svedčia o pochybnej práci polície, že človek musí pochopiť, že sa tu nedeje niečo profesionálne. „To ma ako logicky zmýšľajúceho človeka presviedča skôr o tom, že ona hovorí pravdu.“
Hunčík verí, že raz bude jasné, ako sa celý prípad stal. Kauzu prirovnáva k únosu Michala Kováča mladšieho alebo k vražde Róberta Remiáša. Mohla to byť podľa neho aj spravodajská hra. „Verím, že slovenský občan je taký zrelý, že sa nenechá zmanipulovať.“
(mož)
Kaliňák: Pre nás je to jednoduchý prípad
Na otázky SME odpovedal minister vnútra ROBERT KALIŇÁK.
Čo si dnes o kauze myslíte?
„Bola hrubo politicky zneužívaná. Snaha o politizáciu prevýšila nad zdravým rozumom. Je to pritom bežná kauza, oproti ktorej máme tisícky závažnejších prípadov.“
Väčšina ľudí si myslí, že Hedviga bola zbitá. Prečo?
„Ťažko môžem vstupovať do mysle ľudí, ale myslím si, že je to dané tou známou fotografiou Hedvigy, ktorá je stále v médiách. Ľudia pritom nevedia, že stopy krvi na tvári boli rozotrené rukou, pričom existujú aj iné fotografie tejto série, kde už Hedviga vyzerá ináč.“
Ako ministra vnútra vás nemrzí, že kauza rozdeľuje Slovensko?
„Nerozdelil som ho ja. Treba si spomenúť, aká tu bola situácia. Denne som mal na telefóne poslancov SMK, poslancov brannobezpečnostného výboru, kde ma vyzývali, aby som zaujal stanovisko. Vyzýval nás na to Európsky parlament. A dnes sa tvária, ako keby to bola naša iniciatíva. Ja by som tlačovú besedu nerobil, keby som nebol vyzývaný.“
Nebolo vaše vystúpenie chybou?
„Nie. Bolo potrebné zaujať rozhodné stanovisko. Prezentoval som výsledky vyšetrovania a prokuratúra ich len potvrdila. Teraz sa ku kauze nechceme vyjadrovať, lebo vo veci prebieha ďalšie stíhanie a nechceme ho ovplyvňovať, čo druhá strana nerešpektuje.“
Ako vnímate občianske výzvy, ktoré podpisujú v spoločnosti rešpektovaní ľudia?
„Je nevídané, aby boli na Slovensku iniciatívy za človeka, obvineného z trestného činu bez toho, aby bol súd. Máme predsa nezávislé orgány. To, čo vyťahujú, sú veci pre samotné trestné stíhanie nepodstatné. Vôbec neriešia dôkazy, ktoré svedčia o tom, že prípad sa nemohol stať tak, ako ho študentka opisuje.“
Polícia nechce o dôkazoch, ktoré ju usvedčujú hovoriť.
„Nieže nechce, ale nemôže, kým sa neskončí vyšetrovanie. Potom sa môžeme rozprávať o všetkom.“
Mohlo ísť o spravodajskú hru?
„Keby išlo, nebolo by to tak amatérsky pripravené, že si niekto pošle domov obálku. Nebolo by tak ľahko možné dokázať, že sa to nestalo. Je to jednoduchý prípad. Policajti boli zavolaní až po médiách. Prvé, čo robili učitelia, tak ju fotili, až potom ju začali ošetrovať.“
Stĺpček Petra Morvaya
Vrodená viera
Prieskum MVK o prípade Hedvigy Malinovej do veľkej miery potvrdil obavy, že sa posudzovanie, či má pravdu ona, alebo polícia, bude diať po etnickej línii. Kým 63 percent slovenských Maďarov verí dievčaťu, že ho zbili slovenskí extrémisti, medzi Slovákmi získala táto verzia iba 6 percent.
Vedľa seba tu existujú dva cudzie svety, ktoré tú istú udalosť posudzujú úplne odlišne. Nerozhodujú sa podľa dostupných (nedostatočných a protirečivých) faktov, ale podľa predsudkov a strachu z druhého. O niečo lepšie
na tom sú Slováci, medzi ktorými predsa len panuje väčšia pluralita názorov. Úmerne politickej a mediálnej pluralite, ktorá im zaisťuje rôzne informácie a pohľady. Horšie to majú Maďari, ktorých do jedného názorového šíku tlačí nielen jediná strana pripúšťajúca jediný výklad, ale aj ich médiá, ktoré jej výklad servilne preberajú.
