Pod chalupou máme murovanú pivnicu, v ktorej uskladňujeme zeleninu a zaváraniny z našej úrody. Okrem jarného a jesenného čistenia stien a podlahy sme zatiaľ pivnicu nijako neošetrovali. Chystáme sa preto pivnicu vymaľovať, susedia používajú obyčajné vápno. Rozhodujeme sa, či by nebolo lepšie použiť niektorú súčasnú náterovú hmotu vhodnú do interiérov, lebo s použitím vápna nemáme skúsenosti.
Eva Strelková
Dlhoroční majitelia starších usadlostí zistili, že na udržanie pivničných priestorov je aj vzhľadom na použité stavebné materiály najlepšie používať klasické postupy. Vápenné nátery boli neraz jedinou dostupnou a vždy určite najlacnejšou možnosťou skrášlenia a údržby fasád.
Steny, pokiaľ sú zdravé a neprevlhnuté, pod týmito nátermi dýchajú, absorbujú do určitej miery pachy, ktoré najmä v pivniciach určených na uskladňovanie zeleniny sú bežné a nie príjemné.
Práve v týchto priestoroch má pravidelný každoročný náter vápennou zmesou aj hygienické dôvody. Vápno dezinfikuje a bráni množeniu plesní a húb. Predpokladom však je dobrá izolačná schopnosť základov a muriva proti vzlínaniu vody a dostatočné odvetrávanie suterénnych priestorov.
Pred vylíčením pivnice treba starý náter oškrabať, najprv väčšie a neraz aj hrubšie kusy nasucho. Navlhčuje sa len preto, aby sa pri natieraní menej prášilo, staré vápno už vodu nenasaje na rozdiel od iných náterových látok. Pri umývaní stien je dobré primiešať do vody dezinfekčný prostriedok. Zvýrazní sa tým účinok vápenného náteru už v podklade.
Špachtľou treba vyrýpať aj praskliny, z ktorých sa ulamuje povrch. Pred náterom treba steny opraviť, najlepšie štukatérskou sadrou zarábanou po menších množstvách, lebo príliš rýchlo schne.
Upravené steny je dobré natrieť riedkym vápenným mliekom. Pokiaľ by bola omietka suchá a uvoľňovali by sa z nej zrniečka piesku pri pohladení dlaňou, bude treba stenu natrieť penetračným náterom, ktorý spevní podklad, podľa potreby aj opakovane.
Náter sa robí zriedenou vápennou kašou, čo je už hasené vápno. Suché nehasené vápno nemožno miešať pred použitím s vodou, lebo potrebuje dlho dozrievať. Okrem toho treba hasiť len v exteriéri, v širokých jamách alebo drevených kadiach, práca je pomerne nebezpečná, lebo často pri zalievaní a miešaní vyprskáva žieravina.
Kašu zriedime vodou tak, aby sa dal roztok dobre roztierať a pritom aj dobre kryl podklad. Napokon ho precedíme cez redšie sito, čím zachytíme zrnká piesku, nehaseného vápna a iné nečistoty.
Natierame veľkým okrúhlym štetcom, vždy riadne namočeným do roztoku, lebo z polosuchého natierania by vznikali šmuhy. Najmä pri nepravidelnom natieraní pivnice treba vylíčiť steny a strop dva razy.
Aj hasené vápno je do určitej miery žieravina, preto je dobré chrániť si oči pracovnými okuliarmi, ktoré chránia aj z bokov, pokožku na rukách gumenými alebo plastovými rukavicami a po práci ju ošetriť vhodným krémom. Podlahu je lepšie umyť po maľovaní, ešte pred zaschnutím kvapancov, po ich zaschnutí trvá oškrabovanie už veľmi dlho. Takto vymaľovaná pivnica bude určite niekoľko týždňov vyvoniavať.
Vápenná maľovka však nemusí držať na niektorých náteroch, ktoré boli použité predtým, výsledok sa dá preveriť na menšej skúšobnej ploche. Dôkladné oškrabanie starej vrstvy však môže pomôcť lepšiemu výsledku aj v takomto prípade.
Prevlhnuté priestory treba vždy pred maľovaním vysušiť a udržiavať v nich len primeranú vlhkosť vetraním, čo je v prípade uskladňovania zeleniny trvalou podmienkou. Zelenina by sa mala skladovať v inej miestnosti než ovocie, každý druh zvlášť, lepšie tak, aby mal k nim prístup mierne prúdiaci vzduch.
Ak je vlhnutie trvalé, dokonca keď presakuje zrážková alebo podzemná voda, riešenie bude zložitejšie a drahšie, ale pre zachovanie zdravej kondície stavby, základov a nosných múrov neodkladné. (ľš)
