Slovensko je podľa „indexu demokracie" zostaveného organizáciou The Economist Intelligence Unit demokraciou s „chybami na kráse".

V rebríčku 167 krajín zoradených podľa úrovne demokracie a občianskych slobôd sa nachádza na 41. mieste. V rovnakej skupine ako Slovensko sa ocitlo aj Maďarsko a viacero ďalších, najmä východoeurópskych a juhoamerických krajín.

Česká republika sa naproti tomu teší „úplnej demokracii" - v skupine 28 takto najlepšie ohodnotených krajín sa dostala na 18 miesto, a to tesne za Spojené štáty, ale o kus pred Britániou či Francúzskom.

Najdemokratickejšou krajinou sveta je Švédsko, nasledované hlavne ďalšími severskými krajinami. Naopak za najtotalitnejšiu je považovaná Severná Kórea.

Krajiny s najvyšším indexom demokracie:

Slovensko a vybrané krajiny:

Dokument vypracovala skupina medzinárodných odborníkov na základe 60 kritérií rozdelených do piatich kategórií: hodnotí sa volebný proces a pluralizmus, občianske slobody, fungovanie vlády, účasť občanov na politickom dianí a politická kultúra.

Kategórie sú ohodnotené od nuly do desiatky a index demokracie vychádza z ich jednoduchého priemeru, avšak s prihliadnutím na extrémne výkyvy. Vplyv na ne má miera slobody volieb a bezpečnosť voličov a taktiež to, ako je vláda krajiny ovplyvňovaná zo zahraničia a nakoľko sú úrady schopné plniť úlohy vlády.

Na úrovni Sudánu

Slovensku so 7,4 bodmi kazí priemer úroveň politickej kultúry (5 bodov) a nižšia účasť obyvateľstva na politickom rozhodovaní (6,11). Tú máme rovnakú s krajinami ako Poľsko, Mongolsko, Chorvátsko, Rumunsko, ale napríklad aj Taliansko, Portugalsko a Španielsko.

Rovnakú a relatívne vysokú hodnotu dosiahlo Slovensko v kategórii občianskych slobôd (8,82) s Panamou, Talianskom a Juhoafrickou republikou.

V kvalite volieb držíme krok s Českom (9,58).

Slovensko sa celkovo ocitlo zhruba na úrovni pobaltských republík a Maďarska (7,53), naopak predbehlo Poľsko (7,3) a postkomunistické balkánske štáty.

Zaujímavé je porovnanie v kategóriách medzi krajinami z rôznych skupín. Rovnakú úroveň politickej kultúry (päť bodov) majú spolu so Slovenskom Rumunsko a Bulharsko, ale aj „hybridná" Kambodža s Kirgizskom alebo totalitná Líbya, Sudán či Turkmenistan.

„Je to zrejme odraz skutočností, ktoré sa u nás odohrávajú od nástupu Ficovej vlády. Odpovedá to asi tomu trendu, ktorý je na Slovensku," povedal politológ Miroslav Kusý.

Politológ Grigorij Mesežnikov si myslí, že od volieb v roku 2006 má výkon moci isté problémy. „Ja som síce toto hodnotenie nevidel... ale predpokladám, že zrejme berú do úvahy to, ako sa vykonáva moc a zrejme aj zloženie vládnej koalície a isté problémy, ktoré na Slovensku pretrvávajú," povedal.

Polovica žije v demokracii

167 krajín sveta je rozdelených do štyroch skupín: s plnou demokraciou, s „kazovou" demokraciou a ďalej s „hybridnými" a autoritárskymi režimami. Z prieskumu vyplýva, že asi polovica svetového obyvateľstva žije v demokratických krajinách, ale len 13 percent populácie a 16,8 % krajín si užíva „plnú" demokraciu. Naopak 38,2 percentám ľudstva vládne totalita.

Krajiny s celkovým hodnotením od 8 do 10 sú zaradené do plných demokracií, demokracie s chybami na kráse majú hodnotenie od 6 do 7,9. Hybridné režimy sú s ratingom od 4 do 5,9 a totality sú s hodnotou pod štyri body.

Najlepšie je hodnotená západná Európa a severná Amerika, ku ktorým patrí čestná ázijská výnimka - Japonsko. Nasleduje v rámci defektných demokracií východná Európa a Latinská Amerika a spolu s nimi Taliansko. Problémové sú už Afrika a Ázia vrátane Ruska a ďalších bývalých sovietskych republík. V oboch posledných zmienených svetadieloch sú prakticky všetky totalitné vlády, medzi ktorými sa pevne uchytilo aj Bielorusko.

The Economist Intelligence Unit upozorňuje, že na to, ako demokraciu merať, neexistuje jednotný názor. Samotná definícia demokracie je spochybňovaná a o tejto téme sa nekonečne a živo debatuje. Slovo „sloboda" a „demokracia" sa často zamieňajú, pričom rozhodne nejde o synonymá. Organizácia tak isto priznáva, že jej indexu nejde o to obsiahnuť všetky kritériá demokracie a uznáva, že napríklad meranie občianskej účasti v politike a kvalita fungovania vlády je skôr marginálna.

Autor: zh