Na otca nedá dopustiť a nepáči sa mu, keď Rosinovcov hádžu do jedného vreca s ostatnými privatizérmi zo začiatku 90. rokov. Za privatizáciou vraj nebola len snaha zarobiť, ale aj rozbehnúť seriózny biznis a udržať v regióne zamestnanosť. „To nebola chamtivosť po majetku a peniazoch, ale pocit, že ak sa do niečoho pustíme, musíme to aj dokončiť. Išli sme do toho, lebo sme tu dlhé roky vyrastali, bol v tom pocit zodpovednosti a aj to - ako vtedy hovoril otec – aby nejakí šuhaji fabriku nerozkradli.“
Myslí si, že mnohí privatizéri ani nevedeli, čo a prečo kupujú. Stačilo im, ak videli, že na účtoch firmy je dosť peňazí, má budovy a pôdu. Bolo im jedno, čo kúpia. „Veľa firiem z toho obdobia skrachovalo, lebo ich kúpili ľudia, ktorí nemali ani potuchy o biznise. Chodili ako po obchodoch a pýtali sa, po čom to predávajú.“
Robotnícka závisť
Vysokú školu skončil niekoľko rokov pred pádom socializmu. Nezaradil sa k pracujúcej inteligencii, ako vtedy prezývali vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Zamieril si to k robotníkom. Nie však z lásky k socializmu. „Chcel som si zarobiť peniaze. Mladý inžinier mal vtedy nástupný plat iba 1800 korún, z toho by som rodinu neuživil.“ Ako robotník si vo fabrike zarobil šesťtisíc mesačne.
Medzi robotníkmi sa naučil, že „odmeňovanie je veľká čarodejnica. Môže tím rozbiť, alebo ho dať dohromady.“ Všetci v partii boli celý mesiac kamaráti s výnimkou dňa, keď bola výplata. „Ak niekto zistil, že kolega vedľa má o korunu päťdesiat viacej, štvalo ho to a niekedy to skončilo veľkou hádkou.“
Nechýbalo veľa a Štefan Rosina mladší by sa ocitol úplne mimo Matadoru. Chcel presadiť novú stratégiu, aby sa firma udržala aj v budúcnosti. Mal plán rozložiť biznis do viacerých oblastí, aby všetko nestálo „len na jednej nohe“.
Otec kládol synovi odpor. „Došlo aj k tvrdým stretom. To boli najťažšie roky môjho života.“ Bolo to o to ťažšie, lebo má otca rád a váži si ho. Tvrdí o ňom, že vo svojej dobe patril medzi najväčších inovátorov. „Bol vždy vpredu oproti ostatným. No tým, že niekto je vo vedení dlhé roky, je malá šanca, aby prijal úplne odlišné koncepčné nazeranie.“ Potom pre svoju vec získal brata Mira. Rozbehli nový strategický plán, omladili tím. „Stál som vtedy pred rozhodnutím, či si zbalím kufre, odídem preč, alebo ostanem,“ spomína na obdobie, keď sa rozhodovalo ako ďalej s Matadorom. Generačná výmena prišla na prelome storočí. Vedenie prevzal Štefan Rosina mladší spolu s bratom Mirom.
Mať šiesty zmysel
Pri riadení využíva inštinkt. „Je to môj šiesty zmysel.“ Keď napríklad robil v škole testy, stalo sa mu, že niečo, čo nevedel, si podvedome tipol a vyšlo to. Potom sa k úlohám vrátil a väčšinou ich poopravoval zle. „Inštinkt alebo intuitívny štýl práce patrí k biznisu.“ Často sa treba rozhodnúť na základe „tvrdých“ faktov. No v mnohých prípadoch sú silné argumenty nielen pre, ale aj proti nejakému riešeniu. „Počujete, že niečo v pozadí vám hovorí ako na to. Ak si poviete, kašlem na to, a potom aj druhýkrát, intuícia sa začne vytrácať.“ Hovorí o sebe, že nie je sólovým hráčom. „Líder musí ísť svojím smerom, ale trochu treba počúvať aj druhých, lebo sa môže stať, že zabehne kdesi úplne mimo.“
Ako šéf bol spočiatku mäkký. Mlčal a toleroval podriadeným mnohé veci. Myslel si, že problém sa vyrieši sám. Málo používal empatiu. Nerád hovoril ľuďom nepríjemné veci. Bál sa, že by sa ich dotkol. Následne však musel veci riešiť ráznejšie. Teraz je tvrdší. „Samozrejme, že nedávam vždy, obrazne povedané, po hlave. Každý robí chyby, ale hrubé hriechy neodpúšťam.“ Za posledný rok a pol vymenili v skupine štyroch riaditeľov. Zohnať za nich náhradu nie je ľahké, tvrdí. Veľa ľudí už má dobré manažérske skúsenosti, ovláda jazyky, no problémom je nedostatok kvalitných povahových vlastností. „Bez nich to nejde. Manažéri sa naučia rozumieť problémom, ale ak nie sú priami, podvádzajú či dokonca kradnú a rozbíjajú kolektív, sú k ničomu.“
V Madadore teraz dochádza k zmene, ktorá zníži podiel gumárenskej produkcie na celkovom obrate skupiny. Do októbra sa má zavŕšiť aj predaj 51-percentného podielu vo výrobe pneumatík pre osobné vozidlá. Podiel získa nemecký koncern Continental. Skupina Matador sa chce viac sústrediť na výrobu komponentov pre automobilky, na výskum a vývoj. Pneumatikársky biznis máva veľké výkyvy, je citlivý na ceny komodít, ktoré sa odvíjajú od ropy. Tá za posledných desať rokov zdražela niekoľkonásobne. „Aby sme sa udržali na trhu v dlhodobom horizonte, na potrebnú zmenu a investície už nemáme peniaze.“ Keby chceli zostať v súčasnom biznise a byť konkurencieschopní, museli by zrušiť iné prevádzky a prepustiť stovky ľudí, tvrdí Rosina. Biznis by však bol ešte viac postavený na jednej nohe. „Každé ráno by sme sa budili spotení z toho, ako sa vyvíjajú burzy.“
Veľa zdravia
Myšlienka rozložiť podnikanie na viacero odvetví bola u Rosinovcov už pred niekoľkými rokmi. Hľadali, do čoho investovať. Známy im „dohodil“ lisovňu vo Vrábľoch, ktorú vlastnil holandský kapitál. Začali vyrábať vnútorné konštrukčné časti do karosérií. „Od malička som sa rýpal v autách. Mám šťastie, že robím v biznise, ktorý má baví.“ Vráble sú súčasťou Matador Automotive, ktorý nevyrába len súčiastky pre automobilky, ale aj plechy na LCD obrazovky pre Samsung v Galante. „Je rozumné držať kapacitu pre údržbu, poruchy, ale aj preto, že ak vám niektorá automobilka vypadne, tak výkyv sa na skupine až tak neprejaví, keď máte aj iný typ biznisu.“ Diverzifikácia podnikania priniesla Rosinovcom za pár rokov strojnásobenie obratu skupiny. Vlani utŕžili skoro pol miliardy euro.
Do politiky sa mladý Rosina príliš nemá. „My sme ako firma apolitickí a môj osobný názor na politikov je taký, že im prajem veľa zdravia.“ Ľuboš Jančík
Viac na www.leaders.sk
