V sobotu to ešte vyzeralo na postup a štvrtkový vzájomný súboj so Slovenskom. V nedeľu ste potrebné víťazstvo proti Srbsku nezískali a šampionát sa pre Grécko skončil. Vraj v reprezentácii končíte, je to pravda?
„Určite áno, bol to môj posledný zápas. Už pred začiatkom turnaja som si želal nastúpiť po prvý raz proti Slovensku. Len som dúfal, že to nebude vo chvíli, keď pôjde o niečo vážne. Chcel som si to užiť, schuti si zahrať. Chvíľu to vyzeralo na náš vzájomný súboj, bola by to pre mňa symbolická rozlúčka s oboma reprezentáciami, v ktorých som pôsobil.“
VIDEO: Rozhovor s Andrejom Kravárikom
Ešte nedávno ste to v tej gréckej chceli potiahnuť až po OH v Pekingu. Prečo tá zmena?
„Po olympiáde v Aténach a zisku piateho miesta to ide v Grécku dolu vodou. Podmienky v reprezentácii sa zhoršujú, je menej peňazí, sú aj organizačné problémy, teraz sme napríklad nedostali ani tenisky. Mám už 36 rokov, aj tu na šampionáte patrím k najstarším. Rozhodol som sa skončiť.“
Čo klubová kariéra, pokračujete v Iraklise Solún? Návrat na Slovensko je vylúčený?
„Páčilo by sa mi pomôcť Slovensku, možno ako manažér. Ale v klube som predĺžil zmluvu na ďalšie tri roky. Potom chcem v Grécku požiadať o štátne zamestnanie, ako olympionik mám naň nárok. Z toho mi vyplýva doživotná gáža, je to akoby odmena za reprezentáciu na olympiáde. Takže najbližších pár rokov budem chodiť na Slovensko zasa len počas prázdnin.“
Na ME prišla nová generácia slovenských volejbalistov, nahradila vašu, ktorá bola úspešná. Aký je podľa vás jej potenciál?
„Z tohto družstva som osobne poznal len Pipu, Barbierika a Kmeťa. Mladších hráčov len sprostredkovane, ale sledujem ich kariéru. Myslím, že mužstvo má na to, aby konkurovalo európskej špičke. Len to chce makať, záleží od chalanov, musí to byť pre nich výzva, motivácia. Časom nemusia myslieť len na umiestnenie, ale možno aj na medaily.“
Aká je vaša najpríjemnejšia spomienka na slovenskú reprezentáciu?
„Určite kvalifikácia a postup Slovenska na prvé ME 1997 v Holandsku. Naša partia okolo kapitána Mareka Kardoša porazila aj silných Rusov. Skončili sme síce na 8. mieste, ale mali sme vtedy na viac.“
Váš tip na tohtoročných medailistov?
„Môžu sa objaviť prekvapenia, už ich tu bolo niekoľko. V družstvách sa pomenili generácie, je to omnoho vyrovnanejšie ako voľakedy. Ale vychádza mi to tak, že vo finále bude Rusko a niekto z dvojice Taliansko a Nemecko. Najmä Nemci predvádzajú skvelý volejbal.“
Vďaka za metro
Tradičnou službou na veľkých podujatiach býva kyvadlová doprava, ktorá zváža akreditovaných novinárov z hotelov k športoviskám. V Petrohrade na ňu organizátori pozabudli a tak sa treba pretĺkať na vlastnú päsť. Problém to nie je, lebo je tu až päť spôsobov mestskej hromadnej dopravy. Ale reálne sa dajú využiť len dva z nich.
Električky a trolejbusy, ktoré na prvý pohľad drží pokope len čerstvo natretá farba, nevzbudzovali príliš veľa dôvery a podobne to bolo aj s miestnymi taxíkmi. Nedôveru sme pri večerných návratoch z haly nedokázali prekonať.
Nesklamalo metro, dostali sme sa ním na všetky dôležité miesta v širšom okolí centra. Podľa prehľadného značenia sa dá zorientovať. Navyše ochota ľudí poradiť nechýba.
Na jeden žetón za 14 rubľov, čo je v prepočte asi 14 korún, sa dostanete do podzemia, potom sa už môžete voziť. Hoci aj celý deň. Podvečer, počas špičky, sa na niektorých najfrekventovanejších staniciach dá naraziť na veľký dav ľudí, tlačiaci sa dovnútra.
Napríklad, keď sú otvorené iba dva vchody zo šiestich. Navyknutí domáci sa len zaradili, a kým ich dav vtiahol dnu, stihli si vybaviť telefonáty alebo niečo prečítať. Každý druhý si v metre nesie niečo na čítanie. Ostatní najčastejšie pospávajú.
Overenou dopravou sú aj minibusy alebo upravené väčšie autá - maršrutky. Je ich plné mesto. Nastúpiť i vystúpiť môžete kdekoľvek, stačí kývnuť vodičovi. Za 16 rubľov sa doveziete, kam potrebujete. Nastúpite, sadnete si a až potom platíte.
Ťuknete na plece najbližšieho spolucestujúceho, ten sa ani neobzrie, len nastaví dlaň. Takto peniaze doputujú až k vodičovi, rovnako vám naspäť príde výdavok. Keď ľudskú reťaz v prvotnej nevedomosti porušíte, dostane sa vám decentné upozornenie. Na ďalšej zastávke ste už v obraze.
Na záver odkaz pre hudobných pamätníkov. Najznámejšia ruská skupina na našom území - Mašina vremeni - stále koncertuje. Na 23. septembra pripravuje v Petrohrade open air koncert.
Náš dnešný súper - Nemecko
S Nemeckom, naším prvým súperom vo štvrťfinálovej skupine majstrovstiev Európy v Petrohrade, sme sa tesne pred šampionátom stretli v krátkom časovom rozmedzí trikrát.
Najprv na Memoriáli Huberta Wagnera v Poľsku, tam sme prehrali 1:3. Potom v dvoch prípravných dueloch na nemeckej pôde. Prvý zápas sme dotiahli až do tajbrejku (2:3), druhý bol jednoznačný (0:3)
„Nemecko má veľmi silné družstvo, z našej petrohradskej štvrťfinálovej skupiny je favoritom na semifinále,“ myslí si tréner našej reprezentácie Vladimír Přidal.
Dravý nemecký tím, v ktorom sa presadzuje nová generácia, nefavorizuje len náš reprezentačný kouč, ospevujú ho všetci. Lenže aj Nemecko, ktoré v príprave dokázalo zdolať napríklad aj Rusko, už má za sebou na šampionáte „výbuch“. V nedeľu jasne prehralo s Holandskom.
l hrá sa o 18.00 (SEČ)
l vzájomná bilancia: 17 zápasov - 5 výhier - 12 prehier
Autor: TEXT A VIDEO: Prokop Slováček, Petrohrad
