Kampaň Právo na život s bilbordmi usmrteného ľudského plodu mnohých šokovala aj pobúrila. Podľa aktivistov pravda za to stojí.
BRATISLAVA. Bilbordy s rozmliaždeným ľudským plodom, ktoré v septembri zaplavili Slovensko, vyvolali silné emócie. Debata verejnosti, aktivistov, reklamných expertov i politikov vrcholí práve teraz, po rozhodnutí Rady pre reklamu, že kampaň je neetická.
„Je to obmedzovanie slobody prejavu,“ reagovala hovorkyňa kampane Jana Tutková na výzvu Rady, aby bilbordy stiahli.
Rozdelené bojisko
Na jednej strane stojí Tutková, bývalá šéfka mládežníkov KDH, ktorá sa stala verejnou obhajkyňou kampane Právo na život. Spolu s ňou i niektorí politici KDH. Konferencia biskupov Slovenska zvolila opatrnejšie stanovisko.
Hlavným protihráčom je Spoločnosť pre plánované rodičovstvo, rozčarovanie z kampane vyjadril podpredseda vlády pre ľudské práva Dušan Čaplovič zo Smeru. Súhlasí s výzvou Rady pre reklamu, aby sa bilbordy stiahli.
„Som prekvapený, že takouto krajnosťou a bezohľadným pohľadom, ktorý môže veľmi negatívne vplývať predovšetkým na deti, sa prezentujú práve takéto mravokárne skupiny.“
Tomáš Galbavý z SDKÚ si myslí, že vyjadrenie myšlienky „takýmto neetickým spôsobom, či sa nám to páči, alebo nie, je súčasťou slobody prejavu, a tú garantuje ústava“.
Hlas reklamných mágov
Odborníci na reklamu uznávajú, že kampani vychádzajúcej z amerických podkladov sa podarilo verejnosť zaujať. „Nie je ani pekná, ani kreatívna, ale určite je funkčná,“ hovorí Róbert Slovák, člen Art Director's Clubu združujúceho slovenských reklamných kreatívcov.
Marketingový poradca Marian Timoracký hovorí, že „zobrazovanie či už zohavených, alebo mŕtvych ľudských tiel, vrátane ľudského biologického odpadu do reklamy rozhodne nepatrí. Najmä nie na bilbordy, pred ktorými nemôže zaznieť varovanie typu nasledujúce obrázky nie sú vhodné pre mladistvých a citlivé povahy.“
Podobné obavy má psychológ Karol Kleinmann. Kampaň podľa neho zraňuje ženy, ktoré mali potrat a obviňuje ich za to. „Ani gynekológ si po potrate nedovolí ukázať sekrét žene, aby ju vinil.“
Počet umelo prerušených tehotenstiev každoročne klesá, za posledných desať rokov sa znížil z 25-tisíc v roku 1996 na 14-tisíc vlani.
Skutočné pohnútky
Tutková argumentuje, že verejnosť má právo zoznámiť sa s faktom, že interrupcia je vražda. „Potrat je neopísateľný, dá sa len ukázať,“ hovorí.
Poslanec Vladimír Palko z KDH ju podporuje. „Predstavte si človeka, ktorý beží po ulici a kričí, že horí. Ak nehorí, tak je to blázon a výtržník. Ale ak horí, tak koná správnu a záslužnú vec.“
Bilbordy ostro odsúdila Spoločnosť pre plánované rodičovstvo. „Cieľom kampane je zamedziť ženám prístup k bezpečným službám potratu. Snažia sa vyvolať emócie v období, keď Ústavný súd rozhoduje, ako bude v praxi vyzerať výhrada vo svedomí,“ myslí si prezident spoločnosti Michal Kliment. „Len čo sa potrat dostane do ilegálnej roviny, reakciou je potratová turistika za obrovské peniaze a nelegálne zákroky, ktoré sa robia vo výrazne neskoršom štádiu tehotenstva a sú oveľa nebezpečnejšie.“
Opačný postoj má Konferencia biskupov Slovenska. „Náš cieľ je spoločný, a to ochrana života,“ tvrdí hovorca konferencie Jozef Kováčik. KBS by však podľa neho pri prezentovaní tejto témy „uprednostňovala iné prostriedky“.
Tutková: Deťom sa to vysvetliť dá
Bilbordovú kampaň Právo na život obhajuje JANA TUTKOVÁ.
Čo hovoríte na rozhodnutie Rady pre reklamu, že kampaň je neetická?
„Rada sa nedržala zákonov ani etického kódexu, ktorý jej dáva právomoc rozhodovať iba o komerčných reklamách. Naša reklama je občiansko-politická. Takýmto spôsobom zasahujú do ústavného práva na slobodu prejavu a snažia sa diskreditovať kampaň. Konzultujeme situáciu s právnikmi.“
Vám sa forma kampane naozaj zdá etická?
„Ľudia majú ústavné právo na informácie a tie by mal poskytovať štát, ktorý poskytuje aj interrupcie. Keďže to nerobí, máme právo dať im informáciu, že ide o ľudský život a interrupcia je násilný čin.“
Neprekáža vám, že morbídnu fotografiu vidia deti?
„Kampaň odhalila, že rodičia nevedia komunikovať deťom posolstvo nášho bilboardu. Je však veľa ľudí, ktorí to deťom vedeli fantasticky vysvetliť. Že je to ubližovanie deťom už v matkinom lone a takto by sa ubližovať nemalo. Ak sa to deťom takto povie, nebudú mať morálnu ani emocionálnu ujmu.“
Psychológovia pripúšťajú, že záber môže mať na deti nepriaznivý vplyv...
„Nikto o tom nepredložil dôkaz. Je na rodičoch, aby to deťom vysvetlili. Ak to nevedia, nech si pozrú našu webstránku alebo sa poradia s inými. Deti vedia rozoznať zlo od dobra.“
Prečo by potom nemohli brutálne zábery pred desiatou zobrazovať aj televízie?
„Rozdiel je v tom, že brutálne zábery násilia prinášajú niečo, čo je nelegálne. Ak ľudia chcú, aby sme tieto zábery prestali ukazovať, vyzývame ich, aby sa zapojili do našej kampane. Stopnime takéto usmrťovanie detí, ktoré je u nás legálne a spolufinancované z našich daní.“
Čo by ste si mysleli o kampani zobrazujúcej roztrhaného človeka v aute, varujúcu pred nedodržiavaním dopravných predpisov?
„Násilie spôsobené haváriami je zákonmi zakázané. Ochrana dieťaťa pred potratmi v prvom trimestri nie je právne ošetrená.“
Neposúva sa diskusia od obsahu k forme?
„Mnohé médiá a oponenti sa snažia podsúvať, že naším cieľom bolo šokovať. Nechcú ísť do hĺbky a tak sa zamerali na formu. Snažia sa diskreditovať našu tému, že je prezentovaná neeticky a fanaticky. Ale to, že myšlienka šokuje, provokuje či uráža, nemôže byť dôvodom na zásah do slobody prejavu.“
Prečo s kampaňou prichádzate teraz, keď sa z roka na rok počet potratov znižuje?
„Keď sa za slovenského štátu politici dozvedeli o deportáciách Židov, okamžite to zastavili (po SNP deportácie pokračovali za asistencie Hlinkovej gardy – poznámka redakcie). My ukazujeme pravdu o interrupciách, ktoré zabíjajú ľudí. Som zvedavá, či budú mať politici guráž zastaviť to. Neviem, či by sa politici za slovenského štátu uspokojili, že počet deportácii sa znižuje.“
Objavili sa pochybnosti, či plod na fotografii má iba 11 týždňov, ako tvrdíte.
„Fotky aj video sme prevzali z USA, kde autentickosť odobrili embryológovia. Ak niekto takto útočí na našu kampaň, sme pripravení sa súdiť.“
Michal Piško
Fidorku nepotrestali
Hranica medzi etickou a neetickou reklamou je veľmi tenká. Agresia ešte nemusí znamenať, že je neprípustná.
„Pri Práve na život sme sa jednoznačne zhodli na porušovaní kódexu,“ hovorí Michal Ruttkay, člen arbitrážnej komisie Rady pre reklamu. V mnohých iných známych reklamách to tak nebolo.
Šokujúce dievčatko
Známe sa stalo dievčatko na prechode pre chodcov, ktoré hodí na čelné sklo auta bábiku. Spustí tak airbagy auta a prekvapenej žene v aute zoberie Fidorku. Pre mnoho rodičov bola reklama neprípustná. Rada pre reklamu však sťažnosť považovala za neoprávnenú. Príčina a následok boli nereálne a prehnané, argumentovala. Psychológ pritom označil reklamu za agresívnu a upozornil, že nemyslí na hygienu, keďže Fidorka bola načatá.
Podľa Ruttkaya Rada pre reklamu zásadne nezakazuje používať liečbu šokom či istú formu agresie. Len musí byť zobrazená primerane. To je pojem relatívny a nezmerateľný.
V roku 2005 na bilbordoch šokoval mesačník o vede Geo. Išlo o vizuál pohlavného aktu muža a ženy s textom Ako je to vlastne s rozmnožovaním? Rada pre reklamu to považovala za porušenie, pretože tvorcovia nezvážili, že to má vplyv na všetky typy spotrebiteľov.
Krv prešla
Minulý rok sa nemorálna a nevhodná pre deti zdala reklama na poistenie auta. Vodič sa obzerá za blondínkou a zamaže sa pritom od kečupu z hambugera. Vyzerá ako zakrvavený. Rade sa reklama nevhodná nezdala.
V marci Rada posúdila ako urážlivú reklamu na kondóm. Na obrázku boli ženské pery so stekajúcou kvapkou, vyzerali ako zakončenie kondómu. Rade okrem iného prekážalo, že reklama je na bilborde.
(mg)
V pôvodnej verzii textu sme v otázke omylom uviedli vek plodu 11 mesiacov namiesto 11 týždňov, opravené 14. 9. 2007
