ch krajín. Legislatíva ostrovnej ekonomiky je však nadôvažok nedostatočná a zastaraná, keďže pochádza ešte z konca minulého storočia.
Podplácanie v rozvojových krajinách dosahuje obrovské rozmery, tvrdí Transparency International, pričom týmto praktikám sa nebude dať zabrániť, kým zahraniční investori nebudú aj doma postihovaní za dávanie úplatkov. V tomto smere je situácia v Británii jednou z najhorších, keď doteraz bolo len veľmi málo riaditeľov obvinených z medzinárodnej korupcie.
Pred dvoma rokmi Svetová banka zverejnila zoznam 55 firiem, ktorým bolo dokázané, že podplácali úradníkov mimo svojich domovských krajín. Tridsaťsedem z nich pochádzalo z Veľkej Británie. „Problém je v tom, že nikto mimo centrály to nepovažuje za porušenie pravidiel,“ povedal pre BBC Graham Rodmell z Transparency International.
„Diskutuje sa hlavne o dávaní úplatkov za zabezpečenie kontraktov. Okrem toho je tu aj otázka podplácania na urýchlenie výkonov, na ktoré majú podniky právo,“ tvrdí John Bray z konzultantskej firmy Control Risk Group, ktorá sa zameriava na poradenstvo v oblasti vyhýbania sa korupcií mimo domovskej krajiny.
Firmy podnikajúce v zahraničí sa však sťažujú, že ľudia, s ktorými prídu do styku, od nich často peniaze priamo pýtajú, pričom tieto požiadavky niekedy už hraničia s vydieraním. Bray na to reaguje tým, že firmy si môžu uľahčiť život, ak budú všetkým partnerom jasne prezentovať svoju politiku namierenú proti korupcii.
GABRIEL KÁDASI
