Ich stav je stále vážny a nie je jasné, či prežijú. „Snažili sme sa im dať šancu. To bola silná motivácia, pre ktorú sme tie hodiny vydržali,“ povedal po operácii šéf tímu Vladimír Cingel.
Operáciu sledovali v priamom prenose aj ďalší lekári Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave a časti z nej aj novinári. Rodičia sa pozerať nechceli, u priateľov čakali na pravidelné telefonáty od riaditeľa nemocnice Daniela Žitňana.
„Cítim sa lepšie, keď lekári hovoria, že všetko prebehlo hladko, patrí im najväčšie ďakujem. Stále sa však bojím, lebo to najťažšie nasleduje teraz,“ povedala po operácii mama dvojičiek Maja Müllerová.
Potvrdzujú to aj lekári. „Chlapci vyhrali chirurgický boj, teraz sa začína boj o to, aby im začali fungovať orgány,“ povedal Jaroslav Siman z Detskej fakultnej nemocnice.
VIDEO: Lekári a matka o úspešnej operácii dvojičiek
Chlapcom nemohli zatiaľ úplne zrekonštruovať brušnú a hrudnú dutinu, pretože pre ich nízky vek na to nemali dosť kože, stále dýchajú s pomocou ventilácie, nefunguje im úplne ani tráviaci trakt, preto sú na umelej výžive, nemajú kompletný cievny systém a jeden má srdcovú chybu.
Na Slovensku sa úspešne podarilo oddeliť siamské dvojičky, dievčatá, v roku 2000.
Miško a Marek spali prvú noc oddelene
„Pozri koľko nám už len zostáva. Pozri, posledné dva centimetre. Rozdelení! Toto je Marek a toto je Miško,“ počuli novinári a lekári, ktorí sledovali operáciu naživo prostredníctvom kamier v sobotu ráno krátko po druhej hodine.
VIDEO - Lekári pred začiatkom zákroku
Ešte v piatok ráno pred ôsmou, keď sa operácia začala, lekári nevedeli odhadnúť, koľko bude trvať. Boli pripravení na 18 až 24 hodín a predpovedali, že ak nastanú komplikácie, rozdelia ju do dvoch častí: najskôr dvojičky oddelia, potom zákrok prerušia, a neskôr pristúpia k fáze „rekonštrukčná chirurgia“, kedy by lekári chlapcom zrekonštruovali hrudný kôš a brušnú dutinu.
Všetko však išlo neuveriteľne hladko. Lekári nakoniec zvládli obe časti operácie naraz.
„Miška sme operovali 17 hodín 55 minút, Mareka, u ktorého bolo treba urobiť o jeden úkon navyše, a to rekonštrukciu žlčových ciest, sme operovali 19 hodín 50 minút,“ povedal po operácii šéf tímu Vladimír Cingel, primár Detskej fakultnej nemocnice na bratislavských Kramároch.
46 lekárov na sále
Na sále sa striedali dva tímy. Spolu 46 lekárov, sestier a pomocného personálu. Ich kolegovia sledovali v priamom prenose operáciu v knižnici nemocnice. V zasadačke mohli sledovať zostrih najdôležitejších momentov na sále aj novinári.
Od ôsmej ráno bežali na obrazovke prípravy, anestéziológovia dvojičky uspávali. Najdlhšie, až do poludnia, pripravovali cievy, cez ktoré počas operácie dvojičky dostávali tekutiny a lieky.
„Je ich treba spevniť, nemôže sa stať, že keď bude treba, nejaká cieva vypadne,“ vysvetľovala novinárom zdravotná sestra. „Kedy sa to začne?“ pýtali sa totiž netrpezlivo. „Keď prídu naše celebrity. Nie tie, ktoré sú na obrazovke, ale tie pravé, naši chirurgovia,“ neodpustila si.
O 12.21 v piatok sa z obrazovky ozvalo: „Začíname operovať.“
Na obed čas nezostával
O druhej popoludní lekári oddelili hrudníky chlapcov a jedna z hviezd lekárskeho tímu, profesor Jaroslav Siman, ktorý pred siedmimi rokmi oddelil slovenské siamské dvojičky Andrejku a Lucku, si dovolil odskočiť na obed. Ešte predtým prišiel medzi novinárov, aby im oznámil, že sa, našťastie, nepotvrdilo, že chlapci sú spojení aj srdcovým vakom a ich srdiečka sú v poriadku.
O dve hodiny neskôr posielal na obed aj svojho „žiaka“, šéfa operatérov Cingela. „Vlado, choď sa najesť,“ počuli novinári rozhovor na sále. „Ešte nie, pokiaľ môžem, ťahám.“ Na druhý deň novinárom vysvetľoval, že na sále bolo „toľko chcenia“, že lekári zabudli aj na fyzické potreby. Kedy sa na obed dostal, si ani nepamätal. „Asi podvečer?“
Po štvrtej poobede lekári začali oddeľovať brušnú dutinu chlapcov. Začala sa najťažšia fáza operácie. Museli presne určiť, ktorému chlapcovi patrí ktorý orgán, každá cieva a čo majú spoločné. „Je tu veľa zrastov, musíme si dávať pozor, aby sme niečo nepoškodili,“ povedal do kamery Cingel. „Chyba v tejto fáze by zmarila celú operáciu.“
Tá pokračovala až do polnoci. Potom začali oddeľovať pečeň. Hlasy lekárov zvážneli. Jeden hlasno vydýchol, aby uvoľnil stres.
Po druhej si vydýchli
Atmosféra sa opäť uvoľnila o druhej v noci, keď lekári oznámili: Chlapci sú rozdelení! „Aj kríže ma prestali na chvíľu bolieť,“ natiahol si chrbát jeden z lekárov. Vydýchol si aj riaditeľ nemocnice Daniel Žitňan, ktorý celú noc nespal a operáciu sledoval spolu s novinármi. „Sú fantastickí,“ povedal o lekároch.
Lekári jedného chlapca previezli do druhej operačnej sály. Tímy sa viac nestriedali, každý už pracoval na jednej z dvojičiek. Absolútne uvoľnenie prišlo v sobotu ráno po siedmej. Operácia sa úspešne skončila. Riaditeľ, ktorý bol telefonicky v spojení s rodičmi, im to bežal oznámiť.
„Pacienti sú stabilizovaní, a je to pravda, nie len vetička, ktorú lekári hovoria,“ povedal v sobotu na obed novinárom Cingel.
Aké boli a sú riziká
už dva dni po pôrode absolvoval jeden z chlapcov prvú operáciu - museli mu urobiť špeciálny vývod, pretože nemal vyvinutý tráviaci trakt,
lekári sa obávali, že chlapci majú len jednu pečeň, práve pri operácii tráviaceho traktu sa ukázalo, že pečene sú dve,
Marek má vrodenú srdcovú chybu, pred oddelením to dospelo až do štádia, keď jedno srdce začínalo pracovať za druhé,
dvojičky sú malé, lekári nemali dosť kože, aby zakryli ranu, museli časť rany zakryť goratexovým materiálom, dvojičky teda stále nemajú riadnu hrudnú a brušnú stenu,
krátky zažívací trakt (nemal dosť priestoru na vývoj), to limituje, ako dlho budú musieť zostať na mimočrevnej výžive (čím dlhšie to bude trvať, tým je vyššie riziko, že dôjde k poškodeniu pečene),
ani pľúca nemali dosť priestoru na rast (to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo dvojičky oddelili už teraz, nie až v prvom roku, ako lekári pôvodne uvažovali, aby mali dostatok kožného materiálu), teraz bude dôležité, ako budú ďalej rásť.
Slovenské siamské dvojičky
Marek a Miško sa narodili rodičom z Košíc 11. apríla tohto roku vo Fakultnej nemocnici na bratislavských Kramároch. Narodili sa predčasne v 36. týždni a od pôrodu v nemocnici čakali na operáciu. Spolu s nimi zostávala v nemocnici aj ich mama. Rodičia vedeli, že sú deti zrastené, ale rozhodli sa ich priviesť na svet.
Bratia Müllerovci sú štvrté slovenské siamské dvojičky. Prvé v sedemdesiatych rokoch minulého storočia neprežili. Druhé dievčatká zo Starej Ľubovne mali len jedno srdce, zomreli po jedenástich dňoch. Tretí pár - Andrejku a Lucku Tóthové z Gemera - oddelil profesor Jaroslav Siman. Dievčatá nedávno oslávili siedme narodeniny. Siman hovorí, že je s rodinou stále v kontakte. „Stali sme sa s rodičmi priateľmi. Sú fantastickí, celá rodina pracuje pre tie dvojičky, vedú ich správnym smerom, dievčatá sú skvelé žiačky, rozprávajú dvoma cudzími jazykmi,“ hovorí Siman.
(haj)
VIDEO: Prvý rez operácie
Video bude študijný materiál pre medikov
Operáciu púšťali lekárom v priamom prenose, novinárom zo záznamu časti.
Nahrávanie dôležitých operácií na video a priamy prenos z operačnej sály je už bežná vec vo svete aj na Slovensku. Prvý raz sa však u nás cez videomost prenášala operácia siamských dvojičiek. „Pre lekárov je to dôležitý študijný materiál, takúto operáciu nevidia často,“ vysvetľoval riaditeľ nemocnice Daniel Žitňan.
Vysielanie pre lekárov bolo bez diskusií, lekári hovorili o tom, či vysielať aj pre novinárov. „Najväčší problém je tlak médií, ja som sa toho veľmi bál, aj preto sme sa pri operácii Andrejky a Lucky Tóthových rozhodli pre tabu pre médiá, až kým neboli absolútne v poriadku,“ hovorí profesor Jaroslav Siman.
Pri tejto operácii púšťali novinárom vybrané zábery zo sály „Rozhodli sme sa informovať pravdivo a všetkých rovnako, keď sa nič nezastiera, nikto nemôže povedať, že sa niečo zanedbalo,“ povedal Siman.
Rodičia s prenosom súhlasili. Šéfka Asociácie na ochranu práv pacientov Eva Madajová hovorí: „Ak súhlasili, nie je to v rozpore s našou legislatívou ani s Európskou chartou práv pacientov.“
Siman hovorí, že pri nahrávaní prišiel len na jednu vec - nemocnica potrebuje lepšie kamery. „Už som s nimi aj ja operoval. Sú umiestnené v čelových lampách lekárov, alebo vo svetlách.“
Lekári veria, že teraz, po úspešnej operácii, sa možno ozvú sponzori, ktorí ich nemocnici pomôžu získať.
(haj)
VIDEO: Rodičia o svojich pocitoch po operácii
Čo povedali po operácii
Maja Müllerová, matka:
„Prežívala som to v nervozite, strachu. V noci som možno na minútu zaspala, ale hneď, ako zazvonil telefón, som sa strhla. Verím, že keď operácia vyšla a chlapci sa držali, vyhrajú celý tento boj.“
Milan Müller, otec:
„Bez operácie by nemohli prežiť, teraz môžu zistiť - ja som Marek, ja Miško, sme osobití. Lepšie sa im dýcha aj stravuje. Neviem si ich vôbec predstaviť.“ (povedal predtým, ako videl dvojičky prvý raz oddelené)
Jaroslav Siman, člen operačného tímu:
„Deti sú po boji, ale tento boj má viacero fáz. Teraz vyhrali chirurgický boj a vyhrali ho impozantne, no začína sa boj o to, aby im fungovali orgány a nedošlo k deformáciám vo vnútornom prostredí.“
Vladimír Cingel, šéf operačného tímu:
„Boli sme povinní dať týmto chlapcom šancu. Pomohlo nám, keď sme za sebou cítili dôveru rodičov, ktorí nám zverili svoje deti do rúk, vtedy sa lepšie pracuje.“
František Horn, člen operačného tímu:
„Ďakujem Marekovi a Miškovi, že prišli na tento svet a umožnili nám, aby sme posunuli hranicu nášho poznania zase o stupeň vyššie.“
Daniel Žitňan, riaditeľ DFNsP:
„Už som si hovoril, keby aspoň nejaká odsávačka odpadla, lebo ozaj všetko klapalo a po operačnej stránke sme to zvládli perfektne.“
(haj)
Stĺpček Petra Morvaya
Dotknúť sa nebies
Bol to jeden z tých mála pocitov, keď si človek uvedomuje, že zaklopal na dvere u Boha, povedal lekár vedúci tím, ktorý úspešne rozdelil siamské dvojčatá. Jeho slová možno vnímať ako prejav ľudskej pýchy, ale aj ako prejav oprávnenej hrdosti, že človek opäť dokázal v rámci svojich obmedzených, ale rozširujúcich sa možností trochu vylepšiť tento svet. Ktorý, či už ho považujeme za výtvor Boha, alebo prírody, je taký nedokonalý a plný bolesti.
Slová chirurga, ktorý sa svojím spôsobom dotkol Boha, i jeho schopnosť účinne pomôcť, vyniknú v porovnaní s autormi protipotratovej kampane. Tí sa síce neustále na Boha odvolávajú, dotkli sa však iba dna zloby skrytej v človeku. Z ich bilbordov a fanatických reakcií sa zdá, že im o zlepšenie sveta ani nejde - nemôžu byť takí naivní, aby verili, že takto niečo dosiahnu. Nechajme ich v ich zlobe. Držme radšej palce Miškovi a Marekovi, aby to s nimi dobre dopadlo.
Piatok 12.21: Začíname operovať
FOTO - SITA
Po operácii
Milan prišiel pred operáciou za manželkou do Bratislavy, počas tlačovej konferencie sa držali za ruky.
FOTO - ČTK
