Stranícka centrála Novej demokracie nebola po predčasných voľbách v Grécku jediným miestom, kde prebiehali oslavy.
Okrem Kostasa Karamanlisa, ktorý dostal mandát na zostavenie vlády a pokračovanie vo svojich reformách, mal dôvod na úsmev aj Jorgos Karadzaferis. Líder ultrapravicovej Ľudovej ortodoxnej výzvy (LAOS) priviedol svoju stranu sedem rokov od jej založenia do parlamentu.
Po 33 rokoch od pádu vojenského režimu v krajine tak bude mať zoskupenie známe svojimi rasistickými, antisemitskými a xenofóbnymi postojmi po prvý raz svojich poslancov v hre. Zatiaľ desať.
Trucovití voliči
„Od návratu demokracie boli Gréci zajatcami systému dvoch strán, ktoré si vymieňali voličov za pracovné miesta. To sa musí zmeniť. LAOS tu nie je pre peniaze, ale pre myšlienky,“ citoval britský denník Guardian gréckeho študenta radiológie Lefterisa Liviaratosa.
Bývalý kulturista Karadzaferis si za lajtmotív svojej kampane zvolil útoky na skorumpovanosť dvoch najsilnejších strán. Jeho hlavný apel však smeroval k 20 percentám Grékov, ktorí žijú pod hranicou chudoby.
Analytici sa zhodujú, že to, čo na rozdiel od posledných volieb v roku 2004 pomohlo nacionalistom prekročiť trojpercentný volebný prah, nebola ich ideológia, ale práve nespokojní voliči. Tí, ktorí pre LAOS hlasovali skôr z trucu, ako z presvedčenia.
Triumf krajnej pravice, pre ktorú bol v Grécku doteraz parlament len snom, tak môže byť pre Karamanlisa varovaním. Ak sa nepoponáhľa s penzijnou reformou, nedeľňajšie víťazstvo môže byť jeho posledným. (toh)
