BRATISLAVA. Bolo to vystúpenie presvedčeného socialistu. Premiér Robert Fico včera odhaľoval plastiku slovenského komunistického politika Vladimíra Clementisa. „Táto chvíľa musí naplniť pocitom hrdosti srdce ľavicového politika,“ rečnil na ministerstve zahraničných vecí. Len deň predtým v Národnej rade posunul aj jeho Smer do druhého čítania návrh zákona o zásluhách kňaza a antikomunistu Andreja Hlinku.
Koaličné porozumenie
Akoby sa koalícia dohodla - vy podporíte nášho, my vášho.
Historik Milan Zemko považuje oslavovanie protichodných osobností za svedectvo „ideovej zmätenosti“ vyplývajúcej z „kuriózneho zloženia vlády“.
VIDEO: Minister zahraničia Ján Kubiš zdôvodňuje prečo odhalil bustu Vladimírovi Clementisovi
Predseda SNS Ján Slota, ktorý antikomunistickými výrokmi nešetrí, pre komunistického intelektuála Clementisa pochopenie našiel. „Aj medzi komunistami boli dobrí a zlí. Veľa komunistov dalo spoločnosti veľa a bolo veľa parazitov a banditov. Treba sa na to pozerať farebne a nie čiernobielo.“
Politológ Miroslav Kusý si myslí, že pri oslavovaní Hlinku a Clementisa sa ukazuje absurdnosť zloženia vládnej koalície. „Strana hlásiaca sa k sociálnodemokratickej orientácii menuje klérofašistického politika za otca národa. A nacionalisti chvália komunistu, čo dôsledne plnil komunistické príkazy. To je ako päsť na oko.“
Predseda správnej rady Ústavu pamäti národa Ivan Petranský by odhaľovanie plastiky Clementisovi so zákonom o Hlinkovi ako významnej osobnosti a vzore pre spoločnosť „neporovnával“.
K osobe Clementisa dodáva, že patril medzi aktívnych zakladateľov totalitného komunistického režimu, ktorý ho pripravil o život. „Aj na tomto príklade si možno uvedomiť ohavnosť toho systému.“
Hľadajú podobnosť
Vládni predstavitelia medzi Hlinkom a Clementisom nachádzali včera podobnosti.
Podpredseda vlády Dušan Čaplovič zo Smeru hovorí, že hoci medzi nimi boli „ideové rozdiely, spájal ich sociálny program a zvrchovanosť Slovenska v rámci ČSR“. Sociálnodemokratickí politici podľa neho nemajú problém s kresťanskými socialistami, čo obhajovali sociálne a národné hodnoty.
Podľa šéfa diplomacie Jána Kubiša sú aj dnes medzi významnými osobnosťami ľudia, ktorí boli súčasťou komunistického režimu. „Môžu to byť rozporné osobnosti, ale to neznamená, že by sme ich mali šmahom vymazať z histórie.“
Odhalením plastiky pripomenuli 105. výročie od Clementisovho narodenia a 55 rokov od tragického skonu. Na Slovensku je po ňom pomenovaných 21 ulíc a pred tromi rokmi mu odhalili tabuľu v prítomnosti vtedajšieho ministra kultúry Rudolfa Chmela aj v Prahe na ministerstve zahraničných vecí.
Ako Clementisa vyretušovali z dejín
Príbeh fotografie Klementa Gottwalda s Vladimírom Clementisom z februára 1948 dokumentuje, ako komunistická strana manipulovala s históriou.
Známa fotografia z 25. februára 1948 zachytáva, ako Klement Gottwald na Staroměstskom námestí davu oznamuje, že komunisti preberajú moc v krajine. Baranica na Gottwaldovej hlave patrí v pozadí stojacemu Clementisovi, ktorý ju v mrazivom dni svojmu predsedovi požičal.
Intelektuál Clementis bol iný ako väčšina komunistov vo vedení štátu. Vojnu nestrávil v Moskve, ale v londýnskom exile. Už čoskoro sa stal nepohodlný a patril medzi obete politického procesu so „Slánskeho sprisahaneckým centrom“ v roku 1952. Trest smrti dostalo 11 funkcionárov vrátane Clementisa. A tak ho z notoricky známej fotografie vyretušovali.
Clementis bol medzi komunistami výnimkou. Odmietol napadnutie Fínska Sovietskym zväzom a pakt Stalina s nacistickým Nemeckom, čo bol medzi komunistami ojedinelý postoj, povedal pre ČTK historik Vojtěch Čelka. Podieľal sa však aj na repatriácii maďarských občanov zo Slovenska.
| Gottwald sa v učebniciach dejepisu ocitol bez Clementisa, ktorého ako nepohodlného vyretušovali. FOTO – ČTK |
Zemko: S Hlinkom sa nemuseli
Historik MILAN ZEMKO sa k odhaleniu plastiky Vladimírovi Clementisovi stavia skepticky. Pripomína,že sa cieľavedome podieľal na nastolení komunistickej moci na Slovensku.
Nie je zvláštne, ak strany vládnej koalíciev priebehu dvoch dní oslavujú kňaza a antikomunistu Andreja Hlinku a komunistického politika Vladimíra Clementisa?
„Z hľadiska ideového a politického sú to skutočne veľmi protikladné osobnosti. Jediné, čo ich spája, je to, že obaja slúžili národu, aj keď dosť rozporným spôsobom.“
V čom bolo pôsobenie Hlinku sporné?
„Andrej Hlinka sa zaslúžil o to, že v slovenskom politickom „vajataní“ na jar 1918 to bol on, kto rázne povedal, že sa treba s Maďarmi rozísť a ísť do spoločného štátu s Čechmi. Keď vznikol v roku 1918 unitárny československý štát, živil myšlienku autonómie v rámci Československa, i keď sa jej sám nedožil. Druhá vec je, že to bol kňaz a politik na výsosť konzervatívny, autoritatívny a parlamentnú demokraciu, podobne ako mnoho iných katolíckych kňazov vnímal skôr ako nutné zlo.“
Ako vidíte Clementisa?
„Clementis sa zúčastnil na zahraničnom odboji a ako štátny tajomník sa zaslúžil o to, že sme po roku 1945 získali ďalšie tri obce za Dunajom. Vtiahol aj pomerne veľa mladých Slovákov do služieb československej diplomacie. Na druhej strane bol od mladosti až do smrti na komunistickej šibenici presvedčeným komunistom. Aj on prispel k tomu, že komunistický prevrat v roku 1948 prebehol tak úspešne, ako prebehol a bol aj jedným z členov takzvaných pätiek, ktoré po februári robili čistky. To, že sa mu súdruhovia „odmenili“ tým, že ho obesili, je už iná vec, ale neviem, či jeho obeť treba v dnešných dňoch špeciálne oceniť.“
Čo si podľa vás Hlinka a Clementis navzájom o sebe mysleli?
„Obaja by boli najradšej, keby ten druhý nebol v politike a neovplyvňoval život Slovenska.“
Nesvedčí oslavovanie takých dvoch protichodných postáv v rovnakom čase o hodnotovej zmätenosti súčasnej vládnej koalície?
„Rozhodnutia vládnej koalície sú ideovo zmätené do tej miery, ako je ideovo kuriózne zloženie vlády. Vnímam to ako istý druh kompromisov medzi ľavicovými a nacionalisticky orientovanými vládnymi stranami.“
Mali by byť títo politicipre spoločnosť a históriu vzormi?
„Politici sú vzormi predovšetkým pre tú časť verejnosti, ktorá je podobne orientovaná ako oni. Všeobecnejší konsenzus sa vytvára až veľmi dlhým vývinom. A zdá sa, že po všetkých turbulenciách, ktoré sme zažili na Slovensku v dvadsiatom storočí, ešte k spoločnému konsenzu v prípade týchto osobností nedošlo. Akoby sa názor verejnosti lámal cez koleno.“
Je pravda, že Hlinka v novinách Slovenské zvesti v roku 1936 o sebe hovoril ako o slovenskom Hitlerovi?
„Tento citát nepoznám. Slovenské zvesti boli komunisticky orientované noviny, neviem, či je táto informácia autentická. Bez ohľadu na to, či to povedal, bol to autoritatívny politik. Myslím si, že keby sa dožil autonómie, asi by nenamietal proti pomerom, aké vznikli na Slovensku po 6. októbri 1938. A že tie pomery boli čoraz menej demokratické, je nepochybné.“
Clementis sa zasa podieľal na vysťahovávaní maďarského obyvateľstva.
„Podieľal sa na tom ako štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí. Riešenie otázky Nemcov a Maďarov však bolo súčasťou povojnového usporiadania strednej Európy. V českých krajinách odhaľujú busty prezidentovi Benešovi a ten v tomto ohľade hral oveľa významnejšiu úlohu. Ja by som Clementisovi plastiku neodhaľoval predovšetkým preto, že sa spolu so svojimi súdruhmi cieľavedome podieľal na nastolení komunistického režimu. Mali by sme aj toto oceniť?“
Michal Piško
