Prácu súkromného detektíva možno mnohí vnímajú hlavne podľa románov Raymonda Chandlera. Jeho Phil Marlowe je romantický osamelý hrdina, ktorý si vo svojej malej kancelárii nalieva na tri prsty whisky a často ho dostanú do šlamastiky zlé osudové ženy.

Profesia "súkromného očka" má v americkej literárnej drsnej škole bohatú tradíciu. "Mám malú kanceláriu, na dverách ktorej si môžete prečítať tabuľku "Terry Mach, súkromný vyšetrovateľ," čo znamená čokoľvek, čo si pod tým chcete predstaviť. Nie som gauner ani čmuchal; keď hrám, tak na úrovni a podľa svojich pravidiel," píše Chandlerov predchodca Caroll John Daly v románe Three Gun Terry.

Literatúra a skutočnosť

Toľko literárna fikcia. Skutočnosť súkromných detektívnych služieb je prozaickejšia, aj keď o zaujímavé situácie nie je núdza.

"Ospravedlňujem sa za neútulné interiéry, nedávno sme sa sťahovali a nemáme ešte čas ich poriadne zariadiť," víta ma detektív Dušan Opletal, ktorý má na starosti aj komunikáciu s klientmi. Pracuje vo veľkej bratislavskej agentúre, ktorá sa zaoberá detektívnymi službami a osobnou ochranou. "Viete, my sa tu so zákazníkmi veľmi nestretávame, lebo keď nás osloví klient, spravidla býva v strese. Lepšie sa uvoľní, keď sa s ním stretneme v nejakom útulnejšom prostredí, napríklad v kaviarni."

Čím sa zaoberajú súkromní detektívi u nás? "Je to celé spektrum činností," hovorí Opletal. "Čo sa týka žiarlivcov, ktorí chcú dokázať neveru partnera, nie je to na Slovensku ešte veľmi rozšírené, aj keď si ľudia myslia, že to je naša hlavná pracovná náplň. Veľa robíme pre poisťovne, vieme odhaliť poisťovacie podvody. Hľadáme stratené osoby alebo veci, osoby, ktoré sa vyhýbajú plneniu povinností. Ak niekto dobre nepozná budúceho obchodného partnera, vieme ho preklepnúť, či je dôveryhodný. Mesačne robíme okolo stovky prípadov, čo je do objemu práce na Slovensku najviac. Či máme hranice odkiaľ pokiaľ? Čo nám umožňuje zákon, to môžeme robiť, ale vždy si ponechávame možnosť výberu, či klienta zoberieme, alebo nie."

Nevera na detektívny spôsob

Žiarlivcami, ktorí si najímajú detektíva, sú podľa Dušana Opletala väčšinou muži. Keďže detektívna služba stojí peniaze, je to výlučne záležitosť solventných klientov. A v absolútnej väčšine prípadov ide o majetok. "Stalo sa aj, že sme hľadali vzorky DNA na pikantných častiach dámskej bielizne. Spolupracujeme totiž aj s expertíznymi ústavmi a laboratóriami," usmieva sa Dušan Opletal. Stávajú sa aj prípady, že si dá manžel manželku len tak preventívne vyšetriť, a keď sa ukáže, že je verná, všetko je v poriadku.

No sú aj také, keď je objednávateľom žena a pohnútka je jasná - muž pri stanovovaní výživného za dieťa zatĺka svoj reálny príjem.

Netopte si tovar

Ich denným chlebom je aj odhaľovanie poistných podvodov. Poisťovne síce majú svojich odborníkov, ale pri toľkých poistných udalostiach by ich potrebovali mnohonásobne viac, preto si najímajú detektívne agentúry.

Ak by ste si chceli zapáliť byt alebo nabúrať auto, aby ste získali peniaze, dávajte si pozor - okrem odborníkov z poisťovne môžu váš prípad prešetrovať aj profesionálni detektívi a mnohí z nich majú dlhoročnú prax z polície.

"Jeden podnikateľ si sám vytopil nepredajný tovar, aby mu ho poisťovňa preplatila," spomína majiteľ agentúry Mikuláš Czocher. Hlásil, že voda išla z pokazeného kúrenia. Tovar však popolieval hadicou.

Samostatnou kapitolou sú zdravotné poisťovne. "Podarilo sa nám odhaliť aj prípad, keď si ľudia na Horehroní odrezávali prsty, aby dostali peniaze z poisťovne."

Čáry-máry s autami

Mikuláš Czocher hovorí aj o ďalšej kauze: "V počítačovom systéme poisťovne vyskočilo, že istý Volkswagen Sharan mal niekoľkokrát za sebou dopravnú nehodu. Zistili sme, že dotyčné auto bolo v Nemecku rozbité na totálku, čo znamená, že auto sa po nejakej havárii zmenilo na vrak a poisťovňa peniaze vyplatila majiteľovi. Vrak niekto kúpil, spojazdnil a nejako doviezol. Na základe tohto jedného auta sme odhalili skupinu podvodníkov, ktorí mali niekoľko kradnutých sharanov, z toho vraku zobrali blok s identifikačným číslom, privarili ho do kradnutého, rozbili ho a pýtali poistku."

Aký je súkromný detektív?

Samozrejme, okrem odborných spôsobilostí musí byť nenápadný. Nájdu sa medzi nimi aj páni v stredných rokoch, dokonca niektorí sú už starí otcovia. Na rozdiel od štátnej polície nemá súkromný detektív "placku", čiže preukaz. Záleží teda len na jeho šikovnosti, výrečnosti a osobnom šarme, aby sa niekam alebo ku niekomu dostal. "My, Slováci, máme také príslovie, že nad nikým sa nepovyšuj a pred nikým sa neponižuj," hovorí Dušan Opletal. "Ale u nás to celkom neplatí. Povyšovanie vôbec neprichádza do úvahy a je lepšie byť mierny a ústretový, až ponížený a dať tomu druhému človeku pocit, že on je tu ten dôležitý, aby mu stúplo sebavedomie. Potom sa s ním hneď lepšie pracuje."

Čo za služby?

Ak sa rozhodnete, že dáte niekoho sledovať, koľko to bude stáť? "Nie že by to bolo tajomstvo, ale závisí to od veľkého počtu premenných. Keď niekto príde a požiada nás, musíme sa dohodnúť, či chce fotozáznam, videozáznam, sledovačku, pešo, autom, v Bratislave, mimo Bratislavy, koľko ľudí sa na akcii bude zúčastňovať, či sa bude pracovať v noci, cez víkendy, alebo či je potrebné preveriť niečiu povesť, zistiť iné fakty a podobne. Takže nemáme jednotnú taxu," spresňuje Opletal.

Dôkazy, dôkazy, kdeže ste sa vzali

Súkromné detektívne kancelárie môžu získavať dôkazy a použiť ich pred súdom. Spolupracujú s právnikmi, políciou. Používajú bežnú techniku, ale využitie fotografií a videozáznamov je pri súdnom dokazovaní problematické. "Musíme dodržiavať zákony o ochrane osobných údajov a ochrane osobnosti, takže už nemôžeme pri súde použiť ako dôkaz videozáznam, audionahrávku, fotografiu. Dokonca ju legálne ani nemôžeme urobiť. Preto je nám celá špeciálna technika pri súde nanič. Maximálne môžem tvrdiť, že som náhodou fotil dom a inkriminovaný človek mi vošiel do záberu."

Patria k SBS

Detektívne kancelárie patria pod zákon o súkromných bezpečnostných službách a musia mať aj licenciu na detektívnu činnosť. Pre mnohých ľudí môže byť toto spojenie trochu podozrivé, lebo SBS-ky si po revolúcii pokazili povesť priamou účasťou vo výpalníctve. "Detektívna kancelária je úplne iný typ práce ako SBS", hovorí Dušan Opletal. "Medzi nami a klientom musí panovať absolútna dôvera, ľudia nám zverujú citlivé veci, často poznáme ich návyky. To sú zneužiteľné informácie. Všetci naši ľudia sú absolútne spoľahliví, diskrétni a hlavne sú dobre vyškolení aj v psychológii. Aj záznamy, teda výstupy od nás musia byť absolútne čisté, naši ľudia často svedčia pri súdoch. Máme odborníkov na rôzne oblasti kriminality, aj na ekonomickú trestnú činnosť, spolupracujeme so súdnymi znalcami, tlmočníkmi, najrôznejšími expertmi z rôznych oblastí."

Obmedzujúca novela

"Novela zákona o súkromných bezpečnostných službách, ktorá mala obmedziť vagabundov v SBS-kách, ich v skutočnosti neobmedzila, lebo tí si našli iné cestičky," hovorí Mikuláš Czocher. "Obmedzuje však nás. Napríklad klient nemôže platiť za to, že držím ľudí v pohotovosti. Podľa zákona musíme pracovať priamo na mieste. Ustanovilo sa to preto, lebo takto platili výpalníkom, akože boli niekde v pohotovosti a brali peniaze. No pri výkone našej práce musí byť niekedy aj niekto v pohotovosti. Zaujímavosťou tohto zákona je aj to, že detektívna služba musí mať licenciu, aby mohla operatívne získavať informácie, a získať tú licenciu je veľmi ťažké - ale napríklad hocikto iný ich môže získavať bez licencie - veď každý niečo niekedy zisťuje a robí to úplne legálne."

Vzťahy s políciou

V kriminálnych románoch sú dosť často vzťahy medzi súkromnými detektívmi a štátnymi policajtmi napäté. "My s políciou spolupracujeme," hovorí Dušan Opletal. Bez nich by sme to často mali oveľa komplikovanejšie. Ako všade, je to o osobných vzťahoch. Samozrejme, niektorí stále na nás pozerajú ako na odborníkov druhej kategórie, ale myslím, že si už uvedomujú, že to môže byť výhodné aj pre nich. Vyšetrovatelia sú zavalení spismi, tak sa môže naša priateľská pomoc hodiť."

Asi je lepšie žiť tak, aby sme služby súkromnej detektívnej kancelárie nikdy nepotrebovali. Aj keď - nikdy nehovor nikdy. "Myslím, že nie je oblasť, kde by sme nedokázali pomôcť," hovorí Dušan Opletal. Ľudia možno časom pochopia, že sme tu pre nich."