Šafran sa rozmnožuje cibuľami. Ako korenie sa využívali jeho žlto sfarbené tyčinky. Ich zber je veľmi prácny a po vysušení je získané množstvo korenia veľmi malé. Preto ľudia hľadali možnosti, ako nahradiť originálne tyčinky niečím, čo má väčší objem. Dôležité však bolo, aby sfarbenie aj vlastnosti zostali zhodné.

Jednou z rastlín, ktorá bola na tento účel využívaná, je požlt farbiarsky. Pochádza z Prednej Ázie, odkiaľ bol rozšírený do Indie, Afganistanu, Číny, Egypta a Grécka. Tieto krajiny majú bohatú koreninársku tradíciu.

Požlt farbiarsky je jednoročná rastlina, ktorá dorastá do výšky 0,8 až jeden meter. Listy má kožovité, vajcovitého tvaru. Sú dlhé 0,05 až 0,1 metra. Prízemné listy sú kopijovito vajcovité, s riedkym okrajovým ozubením. Ako korenie slúžia korunné lupienky. Využívali sa na prifarbovanie potravín, polievok, nápojov či kozmetických líčidiel. Tiež sa využívali na farbenie vlny, bavlny, hodvábu, dreva a papiera. Korunné lupienky vyrastajú z úborového súkvetia. Súkvetie je chránené pichľavými šupinami. Na začiatku kvitnutia sú sfarbené dožlta až žlto-oranžova. Pri zbere a po vysušení sa sfarbujú do červeno-žlta až dočervena. Súkvetie kvitne od júla do augusta. V korunných lupienkoch sa nachádzajú prírodné farbivá - vo vode rozpustný kartamín (žlto sfarbený) a vo vode nerozpustný (rozpustný v alkalických roztokoch) kartamon (červeno sfarbený).

Plodom požltu farbiarskeho sú bielo, krémovo až sivo sfarbené nažky. Tvarom sa podobajú nažkám slnečnice. Nažky požltu obsahujú rastlinný olej, ktorý sa získava lisovaním. V minulosti bol veľmi obľúbený, ale neskôr ho vytlačil slnečnicový olej.

Prečo bol požlt vhodnou náhradou za šafran? Jeho korunné lupienky pripomínajú po vysušení vysušené tyčinky šafranu. Možno však získať väčšie množstvo tejto suroviny. Rastlina má vyšší vzrast, a preto je aj získavanie korunných lupienkov jednoduchšie, aj keď ručný zber je tiež veľmi prácny. Ján Červenka