Pleseň sivá je polyfágna huba rozšírená po celom svete. Pri zemi alebo v miestach rozkonárovania sa výhonkov vznikajú najskôr hnedasté škvrny pokryté sivým práškovitým povlakom. Napadnuté rastliny majú zaschnutý stržeň a stonka je prázdna. Výhonky (pri silnom výskyte aj celé rastliny) postupne vädnú. V daždivom období môže napadnúť aj plody, na ktorých sa objavujú vodnaté hnilobné škvrny a na nich silný povlak huby. Poškodené bývajú najmä plody so slnečným úpalom a s príznakmi vrcholovej hniloby. Choroba sa môže objaviť aj počas prepravy, keď sú plody nedozreté alebo poranené. Na plodoch a v ich vnútri sa tvorí množstvo drobných čiernych a nepravidelných sklerócií, veľkých 1 až 4 milimetre. Huba prezimuje týmito skleróciami a podhubím na zvyškoch rastlín (v skleníkoch aj v podobe výtrusov).
Na paprike možno taktiež pozorovať tzv. mokrú hnilobu plodov. Je rozšírená vo všetkých oblastiach pestovania. Choroba môže postihnúť plody už pred dozrievaním. Na napadnutých miestach sa šupka prepadá a hnedne, plod sa skrúca, puká a v priebehu 3 až 10 dní sa premení na hnijúcu vodnatú masu s odporným zápachom. Pôvodcom sú pohyblivé baktérie v tvare tyčiniek s 2 až 5 riasami na póloch. Optimálna teplota na ich rozvoj je 25 až 30 stupňov Celzia. Do plodov najčastejšie vnikajú cez poškodené a poranené miesta, ktoré vznikajú pri zbere a preprave.
V záujme ochrany pred plesňou sivou je vhodné dôkladne pozbierať pozberové zvyšky a zapraviť ich hlboko do pôdy. Pri zistení príznakov treba napadnuté časti rastlín, prípadne aj celé rastliny, odstrániť a zničiť. Na zabránenie skorým infekciám na priesadách alebo mladých rastlinách je účinné vysievať morené osivo. Pôdu na predpestovanie priesad je vhodné teplotne alebo chemicky dezinfikovať. Semená sa nemajú vysievať príliš hlboko ani na husto, rýchliarne treba čo najčastejšie vetrať. Proti obom škodlivým organizmom je dôležité nepoškodiť plody pri zbere a preprave a udržiavať v skladoch primeranú vlhkosť a pomerne nízku teplotu.
Plody rajčín bývajú napadnuté predovšetkým po mechanickom poškodení. Po uplynulých výdatných zrážkach dochádza k hromadnému praskaniu plodov z dôvodu intenzívneho príjmu vody a rastu dužiny. Šupka nestačí rásť spolu s dužinou, a preto praská. Takéto plody rýchlo napádajú rôzne choroby, napr. pleseň sivá, černe, penicíliá a podobne, čím dochádza k úplnej deštrukcii a znehodnoteniu úrody, ktorá sa nedá konzumovať. Takto poškodené plody treba čo najskôr odstrániť a zlikvidovať. Stanislav Barok
Prasklina na plode je bránou pre infekciu.
FOTO - AUTOR
