Dvaja mŕtvi budhistickí mnísi a jeden civilista sú výsledkom potlačenia nenásilných protestov v najväčšom mjanmarskom meste Rangún. Polícia tam včera zbila stovky demonštrantov a zadržala asi dvesto mníchov.
VIDEO: Junta zaútočila na demonštrantov
„Situácia je naozaj vážna. Použili slzný plyn, obušky a strieľali do vzduchu. Máme veľké obavy, že to bude eskalovať,“ povedala SME Khin Ohmarová, ktorá patrila medzi študentov, ktorí viedli protesty proti režimu v roku 1988. Dnes žije v utečeneckom tábore v Thajsku.
Mjanmarský režim prekvapila sila protestov a rozhodol, že zakročí. Generáli sa začiatkom týždňa urýchlene stretli v novom hlavnom meste Naypidav uprostred džungle a vyzvali demonštrantov, aby skončili - inak im hrozí tvrdá odpoveď.
Zákaz nočného vychádzania
Aj napriek obavám z krviprelievania protesty ani včera neutíchali. Napätá situácia bola najmä pri rangúnskej zlatej pagode Šweitigoum, do ktorej sa snažili vstúpiť mnísi.
Úrady rozmiestnili stovky vojakov k hlavným budhistických chrámom a vyhlásili 60-dňový zákaz nočného vychádzania. Zakázané sú aj zhromaždenia viac ako piatich osôb. Podľa západných diplomatov ide de facto o vyhlásenie výnimočného stavu. Agentúra Reuters napísala, že líderku opozície Su Ťij previezli z domáceho väzenia do notoricky známeho žalára Insein. Juntu nahnevalo, že cez víkend pozdravila protestujúci dav.
Protesty Západu
Americký prezident George Bush, európski lídri a generálny tajomník OSN sa postavili na stranu protestujúcich, ktorí podľa nich bojujú za slobodu.
Bush ohlásil sprísnenie ekonomických sankcií a podobným postupom pohrozila aj Európska únia. Už dnes platí zákaz vývozu zbraní a vydávanie víz pre exponentov režimu. Sprísnenie by sa malo týkať aj investovania, čo sa môže dotknúť najmä francúzskych firiem.
Na žiadosť britského premiéra Gordona Browna sa neskoro večer mimoriadne stretli aj členovia Bezpečnostnej rady OSN. Plán na odsúdenie režimu však ohrozuje postoj Číny, ktorá už raz rezolúciu o Mjanmarsku zablokovala. Moskva včera vyhlásila, že ide o vnútorné záležitosti krajiny, ktoré neohrozujú bezpečnosť regiónu.
„Je to frustrujúce. Západní lídri sedia v OSN a diskutujú, ako sprísniť sankcie. Ich účinok sa však prejaví až o pár mesiacov. Ako to pomôže ľuďom, ktorí sú teraz v uliciach a hrozí im smrť? Možno by bolo lepšie chytiť telefón a priamo tlačiť na generála Tan Swena a čínsku vládu, ktorá má silné páky,“ hovorí Ohmarová.
Slovenská diplomacia včera podporila protesty za demokratizáciu krajiny a vyzvala vojenský režim, aby prepustil všetkých zadržaných. Štefan Hudec
Mjanmar aleboBarma?
Dlhodobé spory o pomenovanie krajiny majú korene v prvej polovici minulého storočia. Po druhej svetovej vojne strany bojujúce za nezávislosť hľadali názov nového štátu. Mal zohľadňovať početné menšiny, a nie iba väčšinové barmské etnikum. V roku 1948 sa nakoniec prijal oficiálny názov Myanma. V angličtine však zostal názov Barma, ktorý používali britskí kolonizátori.
Vojenská junta v roku 1989 zostavila komisiu, ktorá mala rozhodnúť aj o zmene anglického názvu. Cieľom bolo dištancovať sa od koloniálnych názvov. Z Barmy sa preto stal M • anmar a z metropoly Rangún - Yangon.
Toto rozhodnutie je však podľa lingvistov i historikov kontroverzné. Opozičné strany tvrdia, že názov v skutočnosti nerešpektuje menšiny, pretože slovo Mjanmar má pôvod v barmskom jazyku, ktorým mnohí obyvatelia nehovoria.
Nový názov uznala Organizácia Spojených národov, ale väčšina anglosaských krajín, napríklad Británia, Austrália a Kanada stále používajú názov Barma.
Rovnaký postoj má aj americká diplomacia, ktorá argumentuje „podporou demokraticky zvolených lídrov“. Prezident Bush použil pri pondelkovom prejave názov Barma, rovnako aj spravodajský tím BBC. (hud)
