Dvadsiateho druhého novembra roku 1963 stála spolu s ďalšími Američanmi pri ceste neďaleko dallaského námestia Dealey Plaza, aby uvidela svojho prezidenta. Dovtedy ho videla iba na televíznej obrazovke, počula z rádia, vystrihovala a nalepovala si jeho novinové fotografie do veľkého zošita. Učaroval jej rovnako ako miliónom iných Američanov.
Keď o pol jednej na obed kolóna s prezidentom, s prvou dámou Jackie a s guvernérskou dvojicou Connallyovcov míňala sklad učebníc, stalo sa niečo nečakané.
„Jasne som počula výstrely spredu, od trávnatého kopčeka. Počula som, môžem to odprisahať. A videla som aj dve postavy, jedna z nich pripomínala Jacka Rubyho,“ povedala úradom krátko pred smrťou dáma, ktorej tvár ostala pred verejnosťou utajená.
V týchto dňoch potvrdil prvú časť jej výpovede na základe dlhoročného výskumu anglický vedec David Thomas, špecializujúci sa na výskum vrážd. V časopise Science and Justice (Veda a spravodlivosť) zverejnil výsledky svojho výskumu a dopracoval sa k jasnému záveru: Na Johna Kennedyho strieľali dvaja atentátnici. Okrem známeho Lee Harveyho Oswalda aj niekto ďalší.
David Thomas svojím výskumom podlomil oficiálnu verziu Warrenovej komisie o jednom strelcovi. Tým sa tragická udalosť zavraždenia Johna F. Kennedyho dostala znovu na svetlo a Američania sa cítia opäť zasiahnutí tragickou udalosťou spred takmer tridsiatich rokov.
Uvidíte živého prezidenta
Jean Hillová bola učiteľkou v Dallase. Zbožňovala históriu a učila ju s nepredstieraným zanietením. Keď deťom prednášala pohnutý život tretieho prezidenta USA, Thomasa Jeffersona, zorganizovala návštevu Monticella, jeho bývalého sídla vo Virgínii. Sledovala žiakov, keď im sprievodkyňa v rozsiahlom dome, dnes už múzeu, ukázala pracovňu, v ktorej zostalo len kreslo a zopár kníh. Ostatný nábytok Jefferson predal, nemal totiž peniaze. Chcel však postaviť univerzitu, čo sa mu za pomoci priateľov aj podarilo. Jean Hillová bola šťastná, keď videla, ako jej žiaci pozorne počúvajú. Vedela, že už nikdy nezabudnú na takú osobnosť amerických dejín, akou bol Thomas Jefferson.
Keď sa začiatkom októbra 1963 objavila v denníku Dallas Morning News správa o chystanej návšteve prezidenta Johna Kennedyho v Dallase, Jean Hillová sa nesmierne potešila. Po prvý raz vo svojej učiteľskej kariére mohla žiakov pripraviť na nevšednú udalosť – prezidenta, o ktorom sa učia, uvidia aj živého. Rozprávala im o prezidentských voľbách, o jeho výhre nad republikánom Richardom Nixonom, o kubánskej raketovej kríze, keď sa svet ocitol na hrane jadrového sebazničenia. Želala si, aby jej žiaci vedeli čo najviac.
Najskôr chcela ísť s nimi privítať prezidenta na letisko, ale keď sa v novinách objavila správa, že prezidentská kolóna pôjde stredom mesta a prezident bude dokonca v otvorenej limuzíne, zmenila pôvodný plán a rozhodla sa vziať žiakov do mesta.
Tesne pred návštevou prezidenta sa v uliciach Dallasu objavili letáky s čudným výrazným titulkom: Hľadaný pre zradu. Leták sa dostal aj do rúk učiteľky Hillovej. Nechápala, o čo ide, ale trochu sa naľakala. Ako však neskôr povedala, nepovažovala to za nič výnimočné. Podobné letáky sa objavovali aj v súvislosti s menami iných ľudí, nielen politikov. Len nechápala súvislosť medzi Kennedym a zradou. Leták vytýkal Kennedymu napríklad aj porušovanie občianskych práv, hoci práve za jeho vlády získavali americkí černosi rovnakú hodnotu ako belosi. Nespokojnosť s prezidentom vyjadrovali tiež niektoré mafiánske rodiny, pretože vyhlásil boj s organizovaným zločinom.
Texasania vás majú radi
Dvadsiateho druhého novembra okolo desiatej predpoludním doviedla Jean Hillová svoju triedu na pravú stranu širokej cesty nadväzujúcej na námestie Dealey Plaza. Najskôr si myslela, že najviac by uvideli, keby sa postavili na trávnatý kopček, ale tam sa nedalo ísť. Ozbrojení policajti jasne vyznačili priestor pre verejnosť. Aj tak však Jean Hillová stála hneď pri pomyselnej čiare vyznačenej políciou a tajnou službou.
Onedlho zakrúžilo nad Dallasom mohutné lietadlo Air Force One. Guvernér John Connally sa už nemohol dočkať, kedy stisne prezidentovi ruku. A to aj napriek tomu, že Texas nebol nikdy naklonený demokratom. Navyše, Kennedy mal počas návštevy skonsolidovať rozhádané krídla tamojšej Demokratickej strany.
Po privítaní na letisku sadol sprievod do pripravených limuzín. Šéf bezpečnostnej služby trval na tom, aby prezident nešiel s otvorenou strechou.
„Čo si o tom myslíte, vy, pán guvernér?“ opýtal sa Kennedy. A Connally, hrdý na obyvateľov svojho štátu, ani na chvíľu nezaváhal. „Texasania vás majú radi. Veď sa o tom presvedčíte.“
Prezident sa teda usadil do otvorenej limuzíny a kolóna sa vydala do mesta. Keď vyšla z územia letiska, vodič prvého auta s agentmi FBI pridal plyn a ostatní ho nasledovali. Nad kolónou sa vznášali hliadkujúce vrtuľníky. Prezident sa išiel do Dallasu presvedčiť, ako ho majú tamojší obyvatelia radi.
Muž na šiestom poschodí
Na šiestom poschodí školského skladu si Lee Harvey Oswald ešte raz prekontroloval pušku s dlhou hlavňou a ďalekohľadom, aby sa presvedčil, že je všetko v poriadku. Okno pootvoril o niečo viac až neskôr, keď na ceste ďaleko pred sebou uvidel terč.
Lee Harvey Oswald vedel v tej chvíli niečo, o čom iní nevedeli.
Hoci, ako sa dnes, po mnohých rokoch, ukazuje, zrejme to vedeli aj ďalší ľudia.
Vedel, že bude strieľať na amerického prezidenta a bol si istý, že terč nemôže minúť. Ale bol aj sám prekvapený, keď krátko pred pol jednou zbadal prichádzajúcu kolónu a v nej prezidenta v otvorenej limuzíne. Terč bol celkom odhalený. Ideálna situácia.
Kto bol Lee Harvey Oswald?
Lee Harvey bol bývalým vojakom námornej pechoty, ktorý počas turistickej návštevy Sovietskeho zväzu zahorel láskou k tamojšiemu systému a dokonca požiadal úrady o politický azyl. Sovietske orgány sa vtedy dostali do nepredstaviteľnej situácie: niečo také sa už desaťročia neprihodilo, a tak mali podozrenie, že ide o špióna. Lenže Lee si našiel dievča Marinu vo fabrike v Minsku a oženil sa s ňou. Ale neskôr, keď zo svojho „ideového“ poblúznenia vytriezvel, vzal ju do Ameriky. Naďalej sa však správal podozrivo. Na istý čas si dokonca odskočil na Kubu, odkiaľ sa zas vrátil poznačený tamojšou revolúciou.
Teraz čakal na blížiacu sa prezidentskú kolónu a o chvíľu našiel v hľadáčiku hlavu muža, ktorý ho, nevedno prečo, veľmi rozčuľoval.
Výstrel od zeleného kopčeka
Jean Hillová nikdy svojho prezidenta zblízka neuvidela. Bola príliš ďaleko od miesta, na ktorom sklonil po výstreloch hlavu a na ktorom sa jeho limuzína hodila prudko dopredu, a hneď nato zmizla z nebezpečného priestoru preč. Ľudia sa hádzali na zem a tí, čo nevedeli, čo sa stalo, sa dožadovali informácií. Nastal zmätok.
Učiteľka prikázala deťom, aby si ľahli.
Na jednu vec nezabudla Jean Hillová ani po rokoch. Vo chvíli, keď sa prezidentova hlava akosi čudne otočila a sklonila do náručia Jackie, učiteľka jasne počula výstrel zo zeleného kopčeka pred sebou.
V tej chvíli pochopila, že ide o atentát.
„Rozbehla som sa smerom ku kopčeku, lebo som chcela vidieť vraha svojho prezidenta. Ničoho som sa nebála. Veď som bola svedkom historického zločinu,“ povedala vo svojom svedectve. Policajt, ktorý bol k nej najbližšie, ju však zahnal späť a nedovolil jej prekročiť pomyselnú čiaru. Darmo sa domáhala. Policajt vraj veľmi zúril a povedal jej, aby radšej bežala domov.
Svedectvo zo záznamu vysielačiek
Policajt, ktorý učiteľke bránil ísť na kopček, mal zapnutú vysielačku a neskôr ju odovzdal vyšetrovacej komisii. Záznam skúmali viacerí experti, ale členovia Warrenovej komisie napokon rozhodli, že vo všetkých nahrávkach policajtov a príslušníkov tajnej služby počuť iba tri výstrely. Tie mal poslať na Kennedyho hlavu jediný strelec: Lee Harvey Oswald.
Britský vedec David Thomas však teraz, po rokoch obrovského výskumného úsilia, napísal, že si je na 96,3 percenta istý, že jeden výstrel počuť na zázname niekoľkonásobne hlasnejšie než ostatné.
„Ten jeden musel prísť spredu,“ napísal v článku pre časopis Science and Justice.
Výsledky vyšetrovania Warrenovej komisie spochybnila už v roku 1978 aj špeciálna vyšetrovacia komisia Snemovne reprezentantov amerického Kongresu. Komisia spochybnila Warrenovu teóriu jedného strelca a zaoberala sa možnosťou, že v prípade Kennedyho vraždy išlo o sprisahanie. Bolo to vážne konštatovanie, ktoré sa ťažko dokazovalo, preto neskoršia štúdia Národnej výskumnej rady prípad uzavrela s rovnakým tvrdením ako komisia predsedu Najvyššieho súdu Earla Warrena.
David Thomas vo svojom vedeckom článku napísal, že americká Národná výskumná rada sa poriadne sekla, keď zvuky z dvoch policajných vysielačiek vyhodnotila nerovnako. Vraj záznam z vysielačky policajta na motorke bol iba ozvenou výstrelov Lee Harvey Oswalda. Vedec tvrdí, že záznam zo všetkých vysielačiek je rovnaký, ale jeden výstrel je hlasnejší, pretože vyšiel z iného miesta – od trávnatého kopca.
Od miesta, neďaleko ktorého stála Jean Hillová, Lady v červenom. Tá sa zaprisahávala, že zvuk od kopca jasne počula a že videla aj dve postavy, z ktorých jedna sa podobala na Jacka Rubyho, majiteľa dallaského nočného baru. Ten o dva dni po vražde Kennedyho, pred očami miliónov televíznych divákov sledujúcich prevoz Lee Harvey Oswalda z policajnej budovy do väzenia, z bezprostrednej blízkosti atentátnika zastrelil. Ako povedal, urobil to z chvíľkového popudu a aby ubránil vdovu po prezidentovi pred citovým vypätím spojeným s pripravovaným súdnym procesom.
Dosiaľ majú mnohí v Amerike pocit, že Jack Ruby bol predĺženou rukou ľudí, ktorí zosnovali sprisahanie, a Rubyho poslali, aby strelca umlčal.
Jack Ruby zomrel neskôr vo väzení na rakovinu pľúc, no nikdy nepovedal nič iné ako to, čo pri prvom vypočúvaní.
Robert Blakey, bývalý šéf kongresovej vyšetrovacej komisie, k vedeckému záveru Davida Thomasa povedal: „Ide o čestné a zodpovedné vyšetrenie všetkého, čo sme mali k dispozícii aj my a so všetkými možnými štatistickými kontrolami.“
*
Amerika dostala novú nádielku na premýšľanie. Verzia sprisahania proti prezidentovi má nový podklad.
Jean Hillová, ktorú vidno aj na amatérskom filme Abrahama Zaprudera oblečenú v červenom plášti, sa však už najnovšieho uzáveru britského vedca nedožila. Jej predčasný odchod mal zrejme na svedomí aj psychický tlak, ktorému bola roky vystavená. Časté výhražné telefonáty, výhražné listy, hrozby únosu dcéry, útok na auto, to všetko sa mohlo podpísať pod jej ochorenie.
MICHAL HAVRAN
