Slovenské doplnkové dôchodkové poisťovne (DDP) sa v uplynulých mesiacoch stali predmetom niekoľkých úspešných akvizícií. V hre sú zatiaľ zhruba tri miliardy spravovaného majetku, ale najmä licencie na činnosť v tejto oblasti, ktoré potenciálne otvárajú dvere aj k podstatne lukratívnejšej správe majetku v budúcom druhom pilieri dôchodkového poistenia.
Za možnosť spravovať a kontrolovať majetok DDP sa ponúkajú stovky miliónov. Hráčmi sú významné domáce i zahraničné finančné spoločnosti, ktoré sa netaja zámermi mať vo svojej finančnej skupine práve DDP. A to paradoxne aj napriek tomu, že v Koncepcii reformy sociálneho poistenia sa DDP charakterizujú ako subjekty „založené na neziskovom princípe“, kde sa na rozdiel od komerčného poistenia bude „na výsledku zhodnotenia podieľať len poistenec“.
Neziskovosť je jedným z dôvodov, ktorý koncepcia uvádza ako argument za vytvorenie daňovo zvýhodneného tretieho piliera dôchodkového poistenia v rámci pripravovanej reformy práve na báze DDP. Komerčné subjekty, ako napríklad životné poisťovne a spoločnosti kolektívneho investovania, majú byť podľa koncepcie len súčasťou „dobrovoľného komerčného piliera“. Za klišé neziskovosti sa však zjavne ukrývajú možnosti pre dobrý biznis.
DDP môže v zmysle príslušných právnych predpisov časť svojho majetku použiť na úhradu nákladov na správu. Počas prvých dvoch rokov túto sumu zákon vôbec nelimituje, v období dvoch až piatich rokov je ročný limit 6 percent z príjmov DDP a neskôr 3 percentá. V praxi sa za príjmy považuje hodnota majetku DDP podľa stavu na osobných účtoch poistencov a príjemcov dávok. Z prostriedkov určených na správne výdavky možno platiť aj úhrady externým spoločnostiam, ktoré poskytujú DDP služby napríklad pri správe majetku.
Služby externého správcu v súčasnosti využívajú všetky DDP okrem DDP Stabilita. Platné právne predpisy umožňujú, aby bol externým správcom prakticky ktokoľvek, na túto činnosť sa nevyžaduje žiadne povolenie a je absolútne neregulovaná. Okrem toho je možné úplne legálne zaťažiť majetok DDP mnohomiliónovými záväzkami, ktoré súvisia napríklad s vyplatením prípadného odstupného pri rozviazaní zmluvy s externým správcom, čo môže byť pri prevode správy na inú spoločnosť predmetom lukratívneho obchodu. A tak sa od proklamovanej neziskovosti môžeme dostať až k pomerne neprehľadnému pradivu vzťahov. Spontánne sa natíska asociácia na pôsobenie bývalých investičných fondov.
Aj napriek tomu, že v oblasti DDP operujú zväčša renomované a kapitálovo silné finančné spoločnosti a je nepravdepodobné opakovanie negatívnych javov, ktoré sprevádzali činnosť investičných fondov, sú žiaduce zmeny, ktoré dôveryhodnosť doplnkového dôchodkového poistenia posilnia. Od fiktívnej neziskovosti by bolo účelnejšie prejsť k regulovanému systému profesionálnych správcovských spoločností, k prehľadným finančným tokom medzi nimi a DDP, ako aj k podstatne kvalitnejšiemu legislatívnemu vymedzeniu vlastníctva majetku DDP a nakladania s týmto majetkom. Vývoj v oblasti kolektívneho investovania na Slovensku v 90. rokoch je stále mementom. Prípadné zlyhanie v niektorej z DDP by malo fatálne dôsledky na pomaly sa vytvárajúcu dôveru v tento spôsob investovania do zabezpečenia v dôchodkovom veku, pričom odstránenie dôsledkov by trvalo dlhé roky. A to by bola škoda. Pre dôchodkovú reformu, kapitálový trh a v konečnom dôsledku pre každého občana.
MICHAL HORVÁTH
(Autor je členom rady Úradu pre finančný trh)
