a Sean Intersonic * Premiéra 12. 4.

„Čo je vaším hlavným hnacím motorom?“ pýtal sa Woodyho Allena The New York Times. „Myslíte, čo ma prinúti, že ráno vstanem z postele? Myslím, že jednoducho pud sebazáchovy. Keby som zostal ležať, hneď by som dostal depresiu a nakoniec by som zahynul. A keďže to viem, radšej vstanem, osprchujem sa a reagujem na triviálne požiadavky života: niečo píšem, idem do kina, hrám sa s dcérou, pozerám basketbal alebo pískam na klarinet. Každý film je terapia.“ Tento týždeň uviedli do slovenských kín film Woodyho Allena, ktorý v slovenčine dostal titul Sladký ničomník.

Tento film je jedným z jeho najosobnejších filmov vôbec – je s hudbou a o hudbe, v ktorej sa Woody Allen nadovšetko vyžíva – o džeze tridsiatych a štyridsiatych rokov.

Sladký ničomník je fascinovaným portrétom fenomenálneho džezového gitaristu Raya Emmeta, jedného z tých, čo na pódium nikdy neprídu načas a už vôbec nikdy triezvi, ale keď začnú hrať, celý svet má okamžite srdce namieste. Má črty viacerých hrdinov dejín džezu a jeho obraz je taký živý, že by ste ťažko prišli na to, že žiadny Ray Emmet nikdy nežil. Ray Emmet ani nemôže byť skutočnou postavou, pretože pravou hlavnou postavou tohto filmu je len sama hudba.

Woody Allen, vášnivý klarinetista, vo filme sám nesvinguje. Tvrdí, že preňho to nebola vhodná rola. Hrá režiséra, ktorý pred kamerou vysvetľuje, prečo sa rozhodol nakrútiť film o Rayovi Emmetovi. „Som tu odborníkom na vymysleného človeka, to je predsa aspoň trošku smiešne, či nie?“ povedal Allen. Postupne predstupujú pred kameru rôzni ďalší džezológovia a rozprávajú podivuhodné príhody zo života legendy a tie sa vzápätí hneď odvíjajú na plátne. Ukazujú človeka, ktorý okamžite utratil akúkoľvek sumu a ako sám tvrdil „ako všetci geniálni umelci, mal rád ženy, ale nepotreboval ich pre život“. A ony trpeli jeho svojráznymi vášňami, akými bolo napríklad strieľanie potkanov po smetiskách.

Anekdotický charakter tohto príbehu, ktorý nemá súvislú línu, ale vždy znova ho rozdrobuje vstup rozprávača, uberá Sladkému ničomníkovi na napätí. Nie sme napätí, no Allen nepodlieha hollywodskej vášni dlhých múk v kine a po deväťdesiatich minútach divákov s ušami plnými svingu prepúšťa.

Je to štúdia špeciálneho fenoménu. A tým je takýto uragán umeleckej kreativity, aký vidíme v Emmetovi. „Na čo myslíte, keď hráte?“ pýtajú sa Emmeta. Problém, z ktorého je trochu v pomykove aj Woody Allen. Čo sa deje vnútri? V samom strede geniality je, zdá sa, len zvláštne dokonalé ticho, stlačené prázdno ako v oku hurikánu. A naokolo to fičí.

Emmetovu gitaru nahral Howard Alden. Hlavným objavom Sladkého ničomníka je jeho hlavný predstaviteľ Sean Penn, ktorý pred nakrúcaním údajne ešte nedržal v ruke gitaru, no jeho Ray Emmet je s ňou zrastený, je sám gitarou, hrá prstami, celým telom i tvárou. Sean Penn bol za túto rolu nominovaný na Oscara.

V Bratislave predvčerom premietali film Sladký ničomník po prvý raz. Boli sme v celom kine štyria. ANDREA PUKOVÁ