Iračania sa obávajú, že Američania sa chystajú rozdeliť ich krajinu na tri relatívne nezávislé regióny so slabou centrálnou vládou.
Američania tomu hovoria federalizácia, Iračania rozdelenie.
K irackým obavám o osud krajiny sa netradične pripojila aj americká ambasáda v Bagdade.
Tá kritizovala minulotýždňovú nezáväznú rezolúciu amerického Senátu požadujúcu rozdelenie Iraku na tri regióny po náboženskej a etnickej línii (sunnitský, šiitský, kurdský).
Rezolúciu navrhol demokratický senátor a prezidentský kandidát Joseph Biden, súčasný prezident George Bush ju však odmieta.
Iracká ústava pritom predpokladá federalizáciu krajiny, ale s celým procesom by sa mohlo začať najskôr v polovici budúceho roka. Vytvoreniu nezávislých regiónov tiež musí predchádzať referendum.
Iračania sú nahnevaní, že podobne ako kedysi Turci a Briti, teraz sa im Američania snažia zvonku nanucovať usporiadanie ich krajiny.
Spokojní sú iba Kurdi
V kritike Američanov sú jednotní, inak rozhádaní sunniti a šiiti. Iracký premiér, šiita Núri Malíkí rezolúciu Senátu označil za katastrofu.
Spokojní sú však irackí Kurdi, ktorí si už vymohli istú mieru autonómie.
Obavy z federalizácie majú hlavne irackí sunniti. Ak by sa totiž Irak rozdelil podľa náboženskej príslušnosti, vznikol by na severe silný kurdský región, na juhu šiitské zoskupenie a v strede by zostali sunniti.
Problémom je, že v centrálnej časti Iraku nie sú takmer žiadne ložiská ropy, ktorá je nateraz významným zdrojom irackých príjmov.
Autor: mik