„Samozrejme, že do Iránu idem. Keby som sa každý raz riadil radami bezpečnostnej služby, tak by som nevyšiel z domu,“ vyhlásil včera v Nemecku ruský prezident Vladimir Putin.

Správy o sprisahaní sa objavili deň pred jeho odletom na stretnutie kaspických krajín v iránskom Teheráne.

Provokácia či hrozba?

Ruské tajné služby potom detailne konzultovali všetky krízové scenáre s iránskymi kolegami. Nakoniec prezident dostal úplnú informáciu, na základe ktorej sa rozhodol.

Kým iránska strana ústami predstaviteľa ministerstva zahraničia Mohammeda Aliho Husejního nazvala informácie o príprave atentátu na Putina „provokáciou“ a „časťou psychologickej vojny“, ruskí poslanci vyjadrovali o svojho prezidenta skutočné obavy.

Samovražední atentátnici

Agentúra Interfax sa odvoláva na „dôveryhodný zdroj z jednej z ruských špeciálnych služieb“, a to je podľa poslancov veľmi závažné.

Údajne v Teheráne na ruského lídra čaká niekoľko skupín samovrahov, ktorí poznajú perfektne presný program jeho pobytu.

Je to po prvý raz za viac než 60 rokov, keď Moskva posiela do Teheránu svojho najvyššieho predstaviteľa. Naposledy bol v Iráne Stalin.

Putin po ňom preberie štafetu na summite piatich štátov kaspického regiónu - Azerbajdžanu, Iránu, Turkménska, Kazachstanu a Ruska, ktoré majú rokovať o rozdelení dna Kaspického mora bohatého na ropu a plyn.

S iránskym prezidentom Ahmadínedžádom budú hovoriť i o globálnych problémoch, vzťahoch Teheránu a Washingtonu a údajnej iránskej jadrovej hrozbe.

Putin sa neoficiálne stáva predstaviteľom krajín G8. Za posledných mnoho rokov nikto z jeho kolegov tohto elitného klubu štátov Irán nenavštívil.

Putin mediátorom

Ruské oznamovacie prostriedky tesne pred Putinovou návštevou Iránu zdôrazňovali, že Moskva na rozdiel od svojich západných partnerov neobviňuje Irán z tajnej výroby jadrovej zbrane.

Putin niekoľkokrát vyhlásil, že on takéto správy nemá. Zároveň ruskí komentátori pasovali Putina do úlohy sprostredkovateľa medzi Západom a Orientom.

Rusko stavia v Iráne atómovú elektráreň, ktorá sa stala veľakrát jadrom sporou medzi Moskvou a Washingtonom.

Americké obavy

Američania sa obávajú, že Teherán bude jadrové palivo zneužívať na vojenské účely.

V súčasnosti je však stavba pozastavená, pretože Iránčania neplatia Rusku v požadovaných termínoch.

Americká ministerka zahraničia Condoleezza Riceová nedávno v Moskve neadresne pohrozila všetkým, ktorí s Iránom čokoľvek podnikajú.

„Tí, čo obchodujú s Iránom a budú investovať do tejto krajiny, môžu byť určitým spôsobom ohrození,“ povedala Riceová.

Autor: Agentúra Epicentrum