Keď v utorok večer vydali agentúry správu, že laureátkou britskej Man Bookerovej ceny sa stala Anne Enrightová (na snímke SITA) za román Gathering (Zhromaždenie), sotva sa našiel niekto, koho by to neprekvapilo. Vo finálovej zostave bol totiž jednoznačným favoritom na zisk 50-tisíc libier Ian McEwan s knihou On Chesil Beach (Na chesilskej pláži).
Až do zverejnenia výsledkov sa zdalo, že táto najdôležitejšia cena anglofónneho sveta nebude prekvapovať tak, ako najslávnejšie literárne ocenenie, ktoré sa vyhlasovalo len pred pár dňami. Nobelova cena, ako je známe, má totiž opäť nečakaného víťaza, získala ju pomerne neznáma 88-ročná Britka Doris Lessingová.
Porotcami sú aj kuchári
Tí, čo sa ešte dokážu vzrušiť prekvapujúcimi verdiktmi Švédskej kráľovskej akadémie, možno aj po týždni diskutujú o tom, prečo si milión eur neodniesol Roth či Murakami, ktorých mená sa medzi možnými adeptmi spomínali najčastejšie. Alebo dokonca Kundera, ktorý je ďalším z radu nádejných čakateľov. Toho však vraj neminie v najbližších dňoch česká Štátna cena pre literatúru. Pravda, pokiaľ nejde o druhého Kunderu, jeho bratranca Ludvíka, čo niektoré zdroje nevylučujú.
Neočakávané vyvrcholenie Bookerovej ceny, ktoré jej v očiach niektorých možno zahmlilo akýsi punc „serióznosti“, len korunovalo nepredvídané manévre poroty už v predošlých kolách, keď do finále nepustila napríklad Coetzeeho, Swifta či práve čerstvú nobelistku Lessingovú.
Kým britská cena si týmto pošramotila „konzervatívny“ imidž, neviazaní Francúzi sú ešte ďalej a pri udeľovaní svojej najvýznamnejšej literárnej pocty - Goncourtovej ceny - sa asi aj dosť zabávajú, keďže porota o nej rozhoduje pri spoločnom obede v slávnej parížskej reštaurácii Drouant. Kvalita jedla je vraj zaručená.
Diskusie o tom, ktorá cesta k určeniu víťaza je najsprávnejšia, sú zaujímavé a večné, no hlavne akademické. Ceny majú svoje pevné štatúty, porota je pri najlepšej vôli vždy aj tak subjektívna, spisovatelia nemajú na výber, a tí, ktorí majú lepšie nápady ako zabezpečiť naozaj „spravodlivé“ výsledky, majú možnosť vymyslieť novú cenu a hlavne hľadať pre ňu sponzora.
Rázny krok Anasoft litery
To sa na slovenské pomery nevídaným spôsobom rozhodli urobiť organizátori Ceny Anasoft litera, ktorá uzavrela svoj druhý ročník začiatkom októbra. Dvestotisíc korún je pre nášho spisovateľa suma, vysoko presahujúca kategóriu symbolických odmien (čo, samozrejme, nijako neznevažuje potrebu a význam ostatných cien a úsilie ich organizátorov). Príťažlivý štatút a profesionálne pôsobenie realizačného tímu napĺňajú ambíciu Anasoft litery stať sa relevantným nástrojom pri hodnotení slovenskej prózy, oživiť knižný trh, zlepšiť orientáciu čitateľov a podporiť vydavateľov, kníhkupcov, knihovníkov a v prvom rade autorov.
Hoci literárne ceny a najmä súťaže o ne majú aj odporcov, argumentujúcich, že literatúra nie sú preteky (pamätníci nezabudnú, ako to na slávnostnom vyhlasovaní výsledkov istého slovenského podujatia vyslovil dokonca jeho mediálny partner a spisovateľ v jednej osobe), ich počet stále rastie.
Určite rastie aj počet autorov a ich textov, už menej isté je, že všetky uzrú svetlo sveta a zvládnu komplikovanú cestu až k čitateľom. Bola by to škoda a fakt, že poroty by potom mali menej práce, je len smutným bonmotom.
