Predstavte si, že ste študent a každý študent potrebuje peniaze. Máloktorá firma vás zoberie len ako brigádnika na menej ako 60 hodín mesačne a vtedy narazíte na ponuku z McDonald's.
Môžete si dopredu naplánovať zmeny, ako chcete robiť, a ešte k tomu dostanete aj veľa zamestnaneckých výhod. Pri pohovore vám povedia, že dostanete slušný nástupný plat, polovičnú zľavu na chutnú stravu a budete pracovať v mladom kolektíve.
Všetko sa vám zdá super. Mladý kolektív, kde si všetci medzi sebou tykajú bez rozdielu, či je niekto manažér, alebo len radový zamestnanec. Raz sa ma kamarát, ktorý sa chcel tiež zamestnať v McDonald’s, spýtal:
Pracuješ v MC? A to ťa vážne baví?
Áno, baví ma to. Musím sa priznať, že som sa stal súčasťou systému. Niekedy som sa aj doma prichytil, ako hľadám štítok s dátumom spotreby na saláme alebo ako vo väčšej miere používam slovíčka prosím a ďakujem... Tomu sa hovorí pracovná degenerácia.
Akí sú tvoji vedúci?
Sú výborní! Odvtedy, čo tam pracujem, som minimálne štyrikrát videl, ako vedúci zmeny rozplakal zamestnanca, ktorý bol v práci druhý či tretíkrát a nestíhal plniť všetko, čo do neho hustili.
Najprv mu vynadali, potom na neho kričali a nakoniec chúďa dievča odišlo do šatne a už sa do práce nikdy nevrátilo... a manažér si povie: „Nevadí, na zozname mám plno ďalších študentov ktorí by tu chceli pracovať.“
Tí odolnejší vydržali a pustili to jedným uchom dnu a druhým von... Ale uznajte, keď vás niekto bude kritizovať za zlé zametanie, to je už postavené na hlavu.
Na zmenu musíš nastúpiť, pokiaľ si sám nezoženieš náhradu, aj keď ochorieš. Manažérovi sa totiž nechce zháňať náhradu, aj keď je práve za to platený. Zažil som zamestnancov, ktorí pripravovali jedlá v kuchyni s teplotami a kašľom zo strachu, aby ich nevyhodili. To sú tie preslávené hygienické štandardy.
Aký je majiteľ? Keď máš problém, pomôže ti?
Vždy usmievavý majiteľ sa rád posadí oproti pokladniam a číta noviny (hodinu jednu stranu) a popritom sleduje každučký pohyb zamestnancov. Keď odídu zákazníci, skritizuje nás: „Prečo si mu dal na tácku štyri servítky, keď si objednal len tri sendviče? Ku každému sendviču len jedna servítka!“
Musíte však uznať, je to jeho reštaurácia a servítky sú predsa drahé... Veď na sendvičoch má maržu len 200 – 250 percent. Ak prídeš za majiteľom, že napríklad tento mesiac nemôžeš odrobiť toľko, čo minulý, čaká ťa známa odpoveď: „Ak sa ti nepáči, môžeš ísť roznášať letáky!“
Naozaj platí polovičná zľava na jedlá pred zmenou?
Áno, mali sme ju dva mesiace po tom, čo som nastúpil. Potom nám ich zrušili.
Naozaj vyhadzujú sendviče a hranolky po záruke?
Podľa toho, či v daný deň máme veľký odpad, alebo nie. Podľa oficiálnych pravidiel by sa malo všetko po záruke vyhodiť. Dodržiava sa to asi na 40 percent.
Akí sú zákazníci?
Väčšina sa k vám správa ako k stroju. Najhorší sú zákazníci typu: ja som veľký boss, dajte mi najesť. Neraz sa takíto inteligenti rozhodnú vybiť si svoju zlosť na obsluhe, mysliac si, že to majú „v cene“. Potom sú tu tínedžeri, ktorí svoje mesačné vreckové dokážu celé minúť na McDonald's.
Ďalej tu často vídavam bohaté rodinky, ktoré sú hrdé na to, že si môžu dovoliť kolu v papierových pohároch a polotovary zabalené v papieri. Asi najzábavnejšou skupinkou sú zákazníci, ktorí prídu prvýkrát a vypýtajú si tri deci kofoly, malé pivo alebo párok v rožku.
Napriek všetkému sa mi táto práca páči. Našiel som si skvelých kolegov, na ktorých som si spomenul vždy, keď som chcel dať výpoveď a ktorých si budem vždy pamätať. Nabudúce, keď si budete objednávať vaše obľúbené „dva čízy za padika“, uvedomte si, prosím, že nie sme stroje, ale skutoční ľudia z mäsa a kostí, ktorí sa musia správať podľa štandardov, väčšinou študenti, ktorí sa snažia zarobiť si aspoň pár korún. Mal som aj kolegov, ktorým nerobilo problém odrobiť aj 100 hodín mesačne, aby pomohli sebe a svojej rodine. Nechcem, aby ste nás ľutovali, ale aby ste sa k nám správali ako k ľuďom, pretože vynadanie obsluhe nie je ani v cene veľkého menu.
Autor: Martin Tokár
