Biely dom sa snaží presvedčiť partnerov,že protiraketový štítv strednej Európeje potrebný. Slovenská verejnosť neverí.
BRATISLAVA. Amerika chce chrániť Slovensko. Ako jednu z krajín, ktorú v budúcnosti môžu ohroziť iránske rakety, ho v utorok v prejave na vojenskej univerzite vo Washingtone spomenul americký prezident George Bush.
Spojené štáty chcú v Poľsku a Česku postaviť protiraketový systém, ktorý by mal chrániť USA aj ich európskych spojencov.
Najreálnejšiu hrozbu pre Západ podľa Busha predstavuje jeden z „darebáckych štátov“ Irán. Ten vyvíja novú generáciu rakiet Šaháb, ktoré by mohli mať v priebehu desiatich rokov dolet až do 3 500 kilometrov.
„To im dáva možnosť zaútočiť na ktoréhokoľvek nášho spojenca v NATO vrátane Grécka, Rumunska, Bulharska a možno Maďarska, Poľska a Slovenska,“ povedal Bush. Raketový štít by podľa neho túto hrozbu mohol zvrátiť.
Kubiš áno, Fico nie
Slovenské ministerstvo zahraničia považuje hrozbu Iránu za reálnu. Podľa ministra Jána Kubiša „dnes ešte situácia nie je taká horúca, ale je otázne, ako to bude vyzerať o takých desať rokov“.
VIDEO: Kubiš o iránskych raketách
KAMERA: Eugen Korda
Premiér Robert Fico radar odmieta a na rozdiel od našej diplomacie dokonca obhajuje Moskvu, ktorá proti americkému systému vystupuje najagresívnejšie.
Ruský prezident Vladimir Putin pohrozil, že ak Američania radar v Česku postavia, namieri rakety na strednú Európu.
Ústretové gestá
Americká diplomacia sa snaží presvedčiť Rusov, že radar nie je namierený proti nim. Všetky rozhovory o protiraketovom systéme zatiaľ zlyhali.
Minister obrany Robert Gates v utorok v Prahe navrhol, že v radarovej stanici by mohol byť aj ruský styčný dôstojník, čo českých politikov zarazilo. Gates tiež navrhol, že radar nespustia hneď, ako ho postavia, ale počkajú si až na moment, keď Irán skúšobne odpáli medzikontinentálnu raketu.
Dnes nevieme brániť Európu proti rastúcej hrozbe Iránu, a preto musíme postaviť raketový obranný systém, ktorý to dokáže.George Bush
Rusko namieri nukleárne rakety na Česko a Poľsko, ak v týchto krajinách Spojené štáty vybudujú protiraketové základne.Vladimir Putin
Rozumiem tomu, že je tam veľká obava, no kto by sa nebál, keď za jeho humnom sa začínajú stavať nejaké raketové alebo radarové základne.
Robert Fico počas návštevy Ruska
;)
Praha štít chce, Varšava už trochu menej
Keby sa malo o americkom radare v Česku rozhodovať v referende, pravdepodobne by to neprešlo. Väčšina Čechov je podľa prieskumov proti.
O radare však rozhoduje vláda Mirka Topolánka a tá americký protiraketový dáždnik na rozdiel od lídra opozície Jiřího Paroubka schvaľuje. Ako povedal aj nedávno počas návštevy Maďarska, pretože „nás zachráni“.
Základné body zmluvy o umiestnení radaru na Brdoch budú podľa Topolánka hotové už do konca roka. Česká vláda informačnú kampaň o radare len rozbieha, starostom ponúkla miliardovú pomoc, ktorá vraj do oblasti príde, aj keby radar v Česku nakoniec nebol.
Po víkendových predčasných voľbách v Poľsku sa výmena vlády určite odrazí na vyjednávaní s Američanmi, určite ich však nezablokuje.
Budúci premiér Donald Tusk ešte ako líder opozície hovoril, že je potrebné vyťažiť z rokovania s Američanmi viac, ako to robila vláda Jarosława Kaczyńského.
Podobne sa vyjadruje aj nádejný šéf poľskej diplomacie Radosław Sikorski, inak znalec pomerov v Bielom dome. Pracoval v jednom z konzervatívnych think-tankov vo Washingtone a jeho ženou je známa americká novinárka a spisovateľka Anne Applebaumová.
(rek, grab)
Naši radary nechcú. Tu ani v Česku
Občania sú síce proti,ale poslanci hovoria,že radarová základňanie je problém.
Radarové základne u nás, ale ani v Českej republike slovenská verejnosť nechce.
Ak by bola možnosť vybudovať základne na Slovensku, 60 percent by povedalo nie.
Takmer 43 percent rozhodne nesúhlasí ani s tým, aby radarový štít postavili u našich susedov.
Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre denník SME urobila agentúra MVK.
Prieskum síce agentúra robila na prelome júla a augusta, ale podľa riaditeľa agentúry Pavla Haulíka sa názor občanov zásadne nezmení ani po včerajšom vyjadrení amerického prezidenta.
Dôvody sú málo presvedčivé
„Napriek tomu, že informovanosť o tejto problematike je slabá, tieto postoje sú vyhranené.“ Dôvod negatívneho postoja verejnosti je otázny. Haulík ho pripisuje skôr tomu, že ľudia „nie celkom akceptujú americké vysvetlenie dôvodov, prečo má základňa vzniknúť“.
Smeru sa výstavba radarového štítu v Poľsku a Česku nepozdáva. Jeho postoj podľa šéfa parlamentného zahraničného výboru Borisa Zalu nezmení ani prejav Georgea Busha.
„Takýto systém možno vybudovať, ale výlučne v rámci NATO.“ Zalovi prekáža, že základne by mali vzniknúť len na základe bilaterálnej dohody medzi USA s Českom či Poľskom. Takéto vzťahy potom vraj vytvárajú bezpečnostnú nerovnováhu.
Šéf branno-bezpečnostného výboru Rudolf Pučík zo SNS výhrady k základniam nemá.
Hovorí, že ide o bilaterálny vzťah medzi týmito krajinami, ale Slovensko to vraj nebude ohrozovať.
Chcelo by to verejnú osvetu
Poslanec HZDS Ján Kovarčík nemá výhrady k radarovému systému. Myslí si, že o základniach by sa mala začať medzi občanmi „verejná osveta“.
Za ňu sa prihovára aj Béla Bugár z SMK, ktorý je tiež členom výboru pre obranu a bezpečnosť.
„Väčšina občanov si totiž ani nevie predstaviť, čo sa dá z Iránu smerom na Slovensko urobiť.“ Pripúšťa však, že tak ako môže radarový štít znamenať ochranu krajiny, tak môže predstavovať aj isté riziko. „Slovensko sa môže stať terčom.“
Veronika Šutková
Stĺpček Mariána Leška
Naša je nemenná
Vyjadrenia prezidenta USA a jeho ministra obrany o protiraketovom štíte s radarom v Česku a základňou v Poľsku našu politiku nemenia. Povedal poslanec Smeru Boris Zala. Otázka znie, ktorú „našu“ mal poslanec na mysli? Tú, ktorú robia minister Kubiš a prezident Gašparovič, keď vyhlasujú, že štít je zameraný „na zlepšenie bezpečnosti
v Európe a celom transatlantickom priestore“? Alebo tú, ktorú robí premiér, keď vyhlasuje, že „pokiaľ by to malo byť na vláde SR, my by sme nesúhlasili s takým riešením“?
Ponuka, že Američania zaktivizujú radar až vtedy, keď Irán vyskúša jadrovú raketu, je podľa Zalu dôkaz,
že tento štát doteraz nemá zbrane, ktoré by mohli ohroziť USA alebo Európu. Lenže to ani nikto netvrdil.
Američania vždy hovorili, že protiraketový systém by mal byť funkčný v čase, keď Irán alebo jemu podobný štát také zbrane mať bude.
