„Cesty a blbci, to viete,“ povedala predavačka, keď som jej ho prišla vrátiť. Asi myslela, že s tým mliekom išli pomaly, a veľmi ho triasli a za volantom bol blbec. „Cesty a blbci,“ usmiala sa úradníčka za poštovou prepážkou, keď sa minuli známky.
„Idioti a cesty,“ tvrdil šéf oddelenia na ministerstve zahraničia, keď mi po piatich mesiacoch stále nedokázal pripraviť novinársku akreditáciu. „Áno, v Rusku je najväčšia oštara, veľa hlupákov a zlé cesty,“ oznámil mi dôstojník ruskej armády, ktorý opravoval v čečenských horách tank skrutkovačom. Na „cesty a debilov“ sa vyhovárala i letuška Aeroflotu, keď pri lete Moskva Vladivostok podávala pokazené jedlo. Len železničiar, s ktorým som diskutovala o zlom stave železníc, vyhlásil, že na vine je Lenin a nebyť toho idiota a zlých ciest k tomu, mohlo byť všetko inak. A zrejme bude.
Minulý týždeň totiž šéf Federálnej agentúry pre dopravu Oleg Belozerov svätosväte sľúbil, že v roku 2013 sa v Rusku skončí éra zlých ciest. Za šesť rokov totiž podľa jeho slov urobia to, čo sa nepodarilo za minulých päťdesiat. Rusko dostane normálne cesty, a ako upresnil Belozerov, normálne znamená rovné, bez dier a s viditeľnými značkami.
Bojím sa, že Rusko sa skutočne tých slušných ciest nakoniec dočká. Je na vzostupe a jeho ekonomika rastie tak rýchlo, ako nikdy predtým. Občanom i vodičom to vlastne želám. Len z čistej nostalgie sa mi bude cnieť za tým: „Áno, to viete, cesty a hlupáci.“ Možno situáciu zachránia aspoň tí hlupáci. V rozpočte pre nich nevydelili ani rubeľ.
