ál iba kúsok odo dnešného cintorína. V osemdesiatych rokoch minulého storočia bol zrušený, zachrániť sa podarilo iba približne päťdesiat vzácnych náhrobkov. Z nich mesto zriadilo symbolický židovský cintorín. Popri zachovanom dome rabína je to jediná pamiatka na početnú židovskú komunitu, ktorá v meste prebývala.
Banské mestá predstavovali pre Židov veľkú prekážku, až do konca devätnásteho storočia sa tu nemohli usadiť. „Tekovská župa vydala až v roku 1851 nariadenie, podľa ktorého bolo potrebné vziať obyvateľov židovskej národnosti pod ochranu, a to aj v prípade banských miest,“ povedal Milan Rybársky z občianskeho združenia Kalvária, ktorý spracoval históriu židovstva v Kremnici.
Prvá prišla do mesta obchodníčka Juliana Weilová z Turca. Po nej začali prichádzať ďalší Židia. Koncom 19. storočia už v meste žila početná komunita, postavili synagógu, na konci mesta zriadili cintorín. Ten pre výstavbu domu smútku v 80. rokoch zrušili a nahradili symbolickým cintorínom.
„Kremnica bola vždy silno multikultúrna a žilo tu vedľa seba viacero národností. Spolužitie narušila až druhá svetová vojna,“ spomína si dôchodkyňa Anna Kleinová.
