Obyčajná, nearomatizovaná a neprifarbovaná poézia sa zvyčajne tvorí najťažšie. Najmä preto, lebo prúdi z okolitého sveta akoby nekontrolovateľne, bez príčiny, samozrejme. Je prítomná vlastne všade, len ju treba vedieť cítiť - možno siedmym zmyslom - a spracovať. Dôležitý je jej zapisovateľ, ktorý symbolizuje vlastne akýsi prírodný úkaz, takmer sa vymykajúci z bežného chápania. Zvyčajne ide o typ renesančného človeka, ktorého optika a chápadlá vnímania zasahujú do rozličných štrbín normálnych príhod či okolností v najneočakávanejších časoch a na netradičných miestach. Píše si o tom krátke poznámky a správy do rôznych oblastí vedomia. Za určitých okolností potom vzniká čosi ako poézia, výživné odrobinky zážitkov z prežitého času a udalostí.

Peter Remiš je nadštandardnou postavou alternatívnej folkovej scény, známy v pesničkárskom a novinárskom svete ako Punto. Gitarista, spevák, skladateľ, textár a líder pozoruhodnej folk-rockovej kapely s dvoma názvami: Slniečko alebo Punto a rybacé hlavy. Jeho pozorovací talent i schopnosť rýchleho a metaforisticky spracovaného záznamu skutočnej udalosti poetickým spôsobom, často v piešťanskom nárečí, sa v blízkej minulosti pretavil do skupinových CD platní (Burgynová kampan, Hudba pre ožralých slonov) a zborníku textov piesní.

Tretie tisícročie však víta novou poéziou a v inom nárečí - súčasnom jazyku plnom čerstvých reálií a novotvarov prelievajúcich sa do hovorovej reči vďaka zvýšenému akustickému aj vizuálnemu príjmu mediálnych a globalizačných vplyvov súčasným obyvateľstvom. Remišove verše sú v nerýmovanej podobe, trpko i smutno veselé, strapaté, nezvetrané, bez konzumných plesní, erotické, láskavé, úprimné a zvláštne pokorné. Sem-tam trochu rozpačité. Posúvajú ho však voľnou poéziou, akoby voľným pádom na bungee-jumpingovom lane do nových rozmerov, ale bez odstrihnutia sa od podstatných koreňov. Ktovie, aké budú po básničkách pesničky. PAVEL MALOVIČ

(Autor je pesničkár a publicista)