Je mi dokonca ľúto i vyslúžilých vojakov, čo sa prechádzajú s paličkou v odranej sovietskej uniforme s červenou päťcípou hviezdičkou po dnes už samostatných baltských republikách. Bez toho, aby si to priali, stali sa členmi NATO. Asi aj ruskému prezidentovi Putinovi bolo miliónov krajanov, čo zostali po zániku ZSSR „vonku“, ľúto. A tak vymyslel program, podľa ktorého sa mal začať exodus opačným smerom.
Státisíce Rusov žijúcich v zahraničí chcel presťahovať späť do Ruska a zastaviť tak hrozivý proces vymierania slovanského obyvateľstva. Veľkolepý štátny program však zatiaľ krachuje: od 2. decembra 2006, keď sa akcia začala, sa do Ruska vrátilo iba 26 ľudí. V pláne bolo 50tisíc. Moskva a Petrohrad vyzvali repatriantov, aby sa usadili niekde inde. A tak i ja by som na mieste migrantov s balením kufrov zaváhala.
Rusom žijúcim napríklad v prímorskom Azerbajdžane sa núka možnosť presťahovať sa na ruský ďaleký východ. Do Európy by to mali ešte ďalej než teraz. Do Magadanskej oblasti sa po stáročia posielalo do vyhnanstva a za komunizmu tu boli koncentráky.
V niektorých oblastiach si budú musieť navrátilci kúpiť byt za trhovú cenu. A tak sa pomoc ruského štátu zužuje na kontajnery. Rodina má nárok na päťtonový kontajner na prevoz majetku.
Putinova výzva krajanom asi Rusko od vymierania nezachráni. Len za rok 2006 sa počet Rusov žijúcich v Ruskej federácii znížil o 561 200.
Od roku 1990 krajina prišla o 5,5 milióna obyvateľov. Dvadsaťšesť Rusov, ktorí za rok prišli do vlasti, demografickú krivku rozhodne nenarovnalo.
