BRATISLAVA. Ústavný sudca Juraj Horváth sa včera stretol s prezidentom Ivanom Gašparovičom. O čom spolu hovorili, prezidentská kancelária nezverejnila.
„Išlo o súkromné stretnutie, preto sa k jeho obsahu nebudeme viac vyjadrovať,“ povedal prezidentov hovorca Marek Trubač.
Prezident Horvátha v minulosti učil na právnickej fakulte. Oboch spája aj spoločný koníček – poľovníctvo.
Horváth nechcel o stretnutí tiež nič povedať. „Keď pán hovorca povedal, že to bolo súkromné stretnutie, tak to treba akceptovať.“
Nepovedal, kto stretnutie podnietil a nepotvrdil ani to, či hovorili o jeho prípadnom odstúpení. Minulý týždeň ho na to vyzvali jeho kolegovia, ktorým sa nepozdáva, že Horvátha pred jedenástimi rokmi súd podmienečne odsúdil za krátenie dane.
Odvoláva sa na zákon
„Trvám na svojom pôvodnom stanovisku,“ potvrdil Horváth. Znamená to, že z funkcie odstúpiť nemieni. Odvolal sa na to, že neexistuje zákon, ktorý by mu predpisoval z funkcie odstúpiť, a obhajuje sa aj tým, že keď v roku 2002 kandidoval, trest už mal zahladený.
Zákon túto situáciu nerieši, pripomínajú predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková, ale aj prezident. Ústava hovorí, že prezident môže ústavného sudcu odvolať za úmyselný trestný čin. Ak by bol rozsudok aktuálny, vraj by obaja konali.
Zákon dnes kladie menšie nároky na ústavných sudcov ako na sudcov okresných a krajských súdov, od ktorých vyžaduje bezúhonnosť. Gašparovič priznal, že zákon by sa mal zmeniť.
Pokiaľ Horváth sám neodstúpi, tak ho nie je možné odvolať. Na súde by ostal do roku 2014.
Harabin jeho miesto nechce
Ak by sa Horváth rozhodol odstúpiť, parlament by namiesto neho musel zvoliť dvoch kandidátov. Z nich by jedného vybral a vymenoval prezident.
Za ústavného sudcu kandidoval aj súčasný minister spravodlivosti Štefan Harabin, ktorý viackrát zdôraznil, že ak Horváth zostane na súde, jeho pôsobenie bude neústavné.
„Minister však vylučuje, že by v prípade odchodu pána Horvátha z Ústavného súdu kandidoval na jeho miesto,“ povedal hovorca ministerstva spravodlivosti Michal Jurči.
Horvátha odsúdil podmienečne Krajský súd v Bratislave v roku 1996 za to, že nepriznal štátu na zdanenie asi 270tisíc korún. Pochybil, keď firma Autokomm s. r. o., v ktorej bol spoločníkom a riaditeľom, priviezla zo zahraničia osem áut. Jedno si nechal, ale neohlásil daňovú povinnosť.
Na súde sa bránil, že išlo len o nedbanlivosť. Trest, ktorý dostal, mu bol zahladený po troch rokoch.
