Britský autor japonského pôvodu Kazuo Ishiguro je slovenským čitateľom známy hlavne vďaka českému prekladu románu Soumrak dne, ktorý bol v roku 1993 sfilmovaný s Anthony Hopkinsom v hlavnej úlohe. Za svoju popularitu však zďaleka nevďačí len filmovému spracovaniu či prestížnym cenám, ktoré za svoje knihy dostal.
Do anglickej literatúry sa mu podobne ako Salmanovi Rushdiemu podarilo vniesť exotiku ázijských krajín, mentality a tradícií ich obyvateľov.
Zatiaľ čo témami jeho predchádzajúcich románov boli história Japonska či rozpad britského impéria, za kulisy svojho najnovšieho príbehu si vybral Veľkú Britániu v deväťdesiatych rokoch. Kniha sa začína ako ktorýkoľvek román o dospievaní a prvých láskach za múrmi internátnej školy.
Postupne sa však čitateľ, rovnako ako rozprávačka Kathy a jej najlepší priatelia, dozvedá, že Hailsham nie je obyčajná škola, kde sa deti učia pravidlám nášho sveta.
Bežné slová ako opatrovateľ či darca dostávajú nový význam a príbeh študentov takmer hororový rozmer. Kathy a jej spolužiakov vyklonovali ako banky zdravých orgánov a všetkých čaká rovnaký osud. Najskôr budú niekoľko rokov pracovať ako opatrovatelia iných klonov-darcov, aby nakoniec nastúpili na ich miesto.
Psychológia týchto bytostí na jednej strane funguje presne ako ľudská. Bojujú proti svojmu predurčenému osudu, len aby nakoniec rezignovali. Na druhej strane si však všímajú detaily, ktoré pre ľudské rozhodovanie nebývajú veľmi podstatné. Že by sa klony od svojich predlôh predsa len odlišovali?
Ľudia, ktorí ich služby potrebujú, sa ich boja. Zatvárajú ich do internátnych škôl a darcovských sanatórií. Sú potrební ako práca imigrantov, ale spolužitie s nimi je nechcené, plné predsudkov a strachu.
Vychovávatelia ako jediní prichádzajú dennodenne do styku so svojimi študentmi, poznajú ich a snažia sa ostatným dokázať, že aj klony majú dušu a sú schopné emocionálneho života.
Hailsham na prvý pohľad pôsobí ako umelecká škola. Každé z detí maľuje, píše alebo hrá divadlo. Učitelia totiž vychádzajú z predpokladu, že vnútorný život sa najvýraznejšie prejavuje v umení.
Ishiguro kladie otázky, neukazuje prstom na tých, ktorí urobili chyby. Napriek tomu, že myšlienkou pripomína známy Huxleyho Krásny nový svet, v ktorom sa ľudia nerodia, ale vyrábajú, v Neopouštěj mě sa univerzálny vinník nedá jednoznačne určiť.
Jeho román poskytuje alternatívu k histórii. Keby sa biológovia a génoví inžinieri v 70. rokoch rozhodli inak, ako by vyzerala konzervatívna Británia dnes?
Ishigurov štýl svojou strohosťou necháva priestor čitateľskej fantázii. Vďaka úspornosti a typickému minimalizmu je jeho príbeh melancholický, nie však patetický. Bez vnucovania jediného správneho riešenia, bez dogmami zaťažených názorov nás necháva, aby sme sa zamysleli nad možnými následkami niektorých bioetických a politických rozhodnutí spoločnosti, v ktorej žijeme.
Kazuo Ishiguro (1954), z jeho tvorby v češtine doteraz vyšli Malíř pomíjivého světa, Soumrak dne,Když jsme byli sirotci.
Kazuo Ishiguro: Neopouštěj mě.
BB/art, Praha 2007, preklad Gisela Kubrichtová.
Autor: Aňa Ostrihoňová (Autorka je publicistka)
