Divadelný ústav, Bratislava 2007.
Paul Claudel patrí k pilierom francúzskeho kultúrneho a duchovného života v 20. storočí. Jeho hry sú sugestívnym podobenstvom o opodstatnenosti našej existencie a ľudskej lásky spájajúcej sa s obetou a láskou k bohu. Výber, ktorý zostavila Michaela Jurovská, prináša ťažiskové texty v preklade Karola Strmeňa (Saténová črievica), Ladislava Franeka (Zvestovanie), Jely Krčméry-Vrtelovej (Jana z Arcu na hranici) a zostavovateľky (Poludnie životov, Kniha o Krištofovi Kolumbovi). Dopĺňajú ho štúdie Sone Šimkovej a Ladislava Franeka, ako aj kalendárium života a tvorby z pera Michaely Jurovskej.
Július Satinský:
Listy z Onoho sveta
Ikar, Bratislava 2007.
„Bola sychravá novembrová noc. Čítal som Umberta Eca a bolo to dosť napínavé. Hoci sme mali v byte všetky variče a spotrebiče vypnuté, zacítil som slabý zápach síry. Otvoril som vchodové dvere a na rohožke ležala obálka s mojou adresou. Veľmi jemne sa z nej dymilo. Skôr sa mi zdalo, že je to para zo suchého ľadu. Bol to prvý list z Onoho sveta,“ dozvedáme sa od Júliusa Satinského. Výber pozostáva z fejtónov publikovaných v periodikách v rokoch 1992 – 1996, kapitolu L + S svätobežníci tvoria cestopisne ladené črty, uverejnené v roku 1996 v SME s výnimkou poslednej, ktorá bola uverejnená v týždenníku Domino efekt.
Robert van Gulik:
Básnik a vražda
Slovenský spisovateľ, Bratislava 2007.
Jesenné slávnosti v okrese Ťin-juan sú skvelou spoločenskou príležitosťou, na ktorú je okrem sudcu Ti pozvaný akademik, dvorný básnik, zenový mních a krásna poetka. Keď však krátko na to príde k dvom vraždám nasledujúcim hneď za sebou, pozornosť vyberanej spoločnosti sa obráti úplne iným smerom. Sudca Ti, ktorý sa ako zvyčajne púšťa do vyšetrovania, rýchlo zistí, že obidva prípady súvisia s prípadom generála popraveného pred dvadsiatimi rokmi za vlastizradu. Pri riešení záhad z minulosti mu úlohu navyše komplikuje starý ľudový kult čiernych líšok.
Anton Baláž:
Hriešna Vydrica
Albert Marenčin – PT, Bratislava 2007.
Z archívov, dobovej literatúry, spomienok umelcov i dám najstaršieho remesla oživuje autor bratislavskú Vydricu, pôvodne štvrť dunajských rybárov, lodníkov a remeselníkov, v ktorej sa na začiatku 18. storočia usadili prostitútky a uličky na hradnom návrší sa stali centrom rozsiahlej prostitúcie. Autor zaznamenáva likvidáciu prostitúcie v Bratislave po roku 1948. Po nej nasledovala aj likvidácia Vydrice ako súčasti Podhradia. Na dobových fotografiách, pohľadniciach a vo výtvarných dielach sa zachovala už len nostalgická spomienka na toto romantické zákutie.
