V zápase by podľa neho mohli byť na ihrisku v jednom mužstve maximálne piati. Zvyšok by doplnili domáci.
Táto predstava je v rozpore s európskymi normami o voľnom pohybe pracovnej sily.
Tri skupiny Ligy majstrov vedú kluby z Anglicka, dve z Talianska a zo Španielska.
Je zmätočné povedať, že európskemu klubovému futbalu velia Angličania, Taliani a Španieli.
Veď v základnej zostave londýnskeho Arsenalu hral na pražskom Strahove iba jeden Angličan – Theo Walcott.
V jedenástke milánskeho Interu nenastúpil dokonca ani jediný futbalista narodený v Taliansku.
Príkladov futbalovej globalizácie v praxi je na našom kontinente čoraz viac.
Len Brazílčanov behá v kluboch Ligy majstrov vyše štyridsať. Vystačilo by to na štyri čisto brazílske mužstvá.
Pravda, cudzinci zvyšujú kvalitu a neraz i atraktivitu súťaže. Žiaľ, často na úkor mladých európskych talentov, pre ktorých, až na málo výnimiek, nie je miesto.
