BUDAPEŠŤ. Maďarská vláda chce za šéfa tajnej služby vymenovať muža, ktorý vyštudoval akadémiu KGB v Moskve. Výber Sándora Laborca vyvolal v krajine politickú roztržku, svoje znepokojenie neoficiálne vyjadrili aj spojenci z NATO.
Cez Moskvu až k NATO
Maďarsko má na budúci rok predsedať osobitnému výboru NATO, ktorý združuje šéfov tajných služieb členských krajín. Hlavnému orgánu aliancie pre koordináciu tajných služieb by tak šéfoval odchovanec KGB. Spojencom podľa diplomatických zdrojov prekážalo aj to, že Laborc vo svojom životopise, do ktorého mohli nahliadnuť, svoje štúdium na akadémii KGB zamlčal.
Laborc , ktorý je poverený vedením maďarského Národného bezpečnostného úradu, v rokoch 1970 - 1980 navštevoval moskovskú Univerzitu Felixa Dzeržinského. „Jej študenti sa automaticky stávali agentmi KGB,“ tvrdí poslanec opozičného Fideszu a bývalý minister pre tajné služby Ervin Demeter.
„Maďarská vláda nedostala žiadnu oficiálnu či neoficiálnu správu o tom, že by Európska únia alebo Spojené štáty boli proti Laborcovmu vymenovaniu. Neplánujeme preto návrh stiahnuť,“ reagovala na obvinenia hovorkyňa vlády Bernadett Budaiová.
Šéfa maďarského NBÚ má vymenovať premiér po jeho verejnom vystúpení pred poslancami parlamentu únie. Laborc mal pred príslušným výborom parlamentu vystúpiť v utorok, jeho vystúpenie však pre neprítomnosť mnohých poslancov odložili.
Služba Rusom?
Opozičný Fidesz žiada, aby vláda Laborcovo vymenovanie zrušila. „Vláda považuje službu Moskve za dôležitejšiu ako národné záujmy,“ povedal pre denník Magyar Hírlap ďalší poslanec strany a bývalý minister pre tajné služby vo vláde Viktora Orbána László Kövér. Fidesz vládu postkomunistických socialistov a liberálov dlhodobo obviňuje, že s Moskvou udržiava príliš dobré vzťahy.
Laborc nebude schopný čeliť ruskému tlaku smerujúcemu proti NATO.
Zsolt Németh predseda zahraničného výboru parlamentu
